Láska zvoní vždy dvakrát

Názov knihy: Láska zvoní vždy dvakrát (2018)

Autor: Katarína Pivarčiová

Vydavateľstvo: Slovenský spisovateľ

Počet strán: 232

Rok vydania: 2018

Nezamestnaná, nezadaná, nespokojná. Taká je Adriana Domková, keď sa po skrachovanom dlhoročnom vzťahu vracia do rodnej dediny. Má to byť len prestupná stanica, nádych predtým, než začne cestovať a užívať si slobodu. Vo vrecku má letenku do Santiaga a v srdci túžbu spoznať svet. Plány jej však skríži Izabela - tmavovlasé dievčatko a jeho otec Michal Čonka, ktorý v nej oživí horkosladké spomienky na mladosť. Kedysi bol jej najlepším priateľom, prvým milencom, spriaznenou dušou. Ona však odišla do veľkého sveta. Na jej prekvapenie spomienky nevybledli, a tak sa napriek nevôli okolia vrhne do románika s mužom, ktorý ju šialene priťahuje…

"Kto mi vráti ten čas? Desať rokov. Desať rokov, ktoré môžem pokrčiť ako kus papiera a hodiť do smetiaka."

Desať rokov svojho života milovala Adriana Tibora. Spolu bývali, žili, snili v Bratislave. Až kým to Tibor nedomrvil. Nielenže svoju milovanú podviedol s kolegyňou, on jej pri tom stihol spraviť aj dieťa. Adriana od Tibora odišla. Nemala dôvod ostávať viac v hlavnom meste. Nech si jej Tiborko žije život, pre ktorý sa sám rozhodol. 

Adriana sa vracia domov, na východ, k otcovi. Rozchod ju poznačil, veď ako by aj nie? Mala pocit, že už má svoj život pekne usporiadaný, spokojný, pokojný. Žiaľ, nie. Všetko čo sa deje sa ale deje pre niečo. A to Adriana rýchlo pochopí, keď stretne svoju dávnu lásku - svoju prvú lásku, svoju jedinú lásku - Michala Čonku. 

Michal Čonka je Cigán. Už v ranej mladosti ho Adriane zakazovali. Nuž, predsudky vedia byť veľmi silné... Napriek tomu si zaľúbení tínedžeri k sebe cestu našli. Preto bolo jasné, že si ju k sebe nájdu opäť. 

Tentoraz je ich hlavným spojivom Michalova dcérka Izabela. Vychováva ju sám, a celkom sa mu darí, i keď dievčatko je dosť samostatné a preto ju bez problémov môže nechať i bez dozoru. Toto sa však nepáči Adriane. Vie, že ľudia sú zlí, závistliví, zlostní a obáva sa, že keď zistia, že kým on pracuje, jeho dievčatko sa túla, zavolajú na neho sociálku a dcérku mu vezmú. 

Adriana si Izabelu zamiluje. Rovnako i dievčatko sa zahľadí do nej. Michal je spočiatku proti tomu, no nemá silu niečo Adriane odoprieť (pretože ju stále miluje) ako nemá silu odoprieť niečo svojmu malému dievčatku.

Bývalí milenci sa po rokoch opäť zblížia, no lásku im trochu skomplikuje Adrianino rozhodnutie vycestovať na rok do sveta... a tiež Tibor, ktorý nezvláda nálady svojej tehotnej priateľky.

Páčilo sa mi ako autorka opísala vzťah dvoch mladých ľudí. Prechodmi do minulosti nás oboznámila s rodiacou sa láskou medzi Michalom a Adrianou, príčinami ich oddelenia; a tiež nás zaviedla do sveta plného predsudkov - biela a cigáň spolu? Kto to kedy videl?! 😨

Ľudia sú neprajní (nie všetci, ale nájde sa ich dosť). Radi odsudzujú, komentujú, hodnotia - obzvlášť veci, do ktorých ich nič nie je. Veď nie nadarmo sa hovorí, že by si mal každý, v prvom rade, zamiesť pred vlastným prahom. No urobí to niekto? Načo. Jednoduchšie je odsudzovať a súdiť druhých, všakže?

Príbeh je to romantický, určite oddychový, číta sa príjemne, a na to, že ide o autorkin debut, je podaný veľmi kvalitne (až tak, že keby ste nevedeli, že je to Katarínina prvá kniha, ani by ste to nezistili).

Žiaľ, nevyniká ničím od štandardného priemeru, ktorý sa nám v literatúre v súčasnosti ponúka.

Moje hodnotenie: ★★★