Všichni jsme utkáni z hvězd

Z anglického originálu: We Are All Made of Stars (2015)

Autor: Rowan Coleman
 
Vydavateľstvo: Domino

Český preklad: Markéta Polochová
 
Počet strán: 504

Rok vydania: 2017

Stella Careyová má za muža vojnového veterána Vincenta, ktorý po návrate z bojiska trávi večery v spoločnosti traumatických spomienok, úplne uzamknutý pred vonkajším svetom.  Aby utiekla pred nemilou situáciou v dome, berie si Stella iba nočné smeny. Rozhovory s pacientmi v hospici jej prinášajú zvláštny pokoj. Zoznamuje sa s ich osudmi; vníma ako odlišne ľudia prijímajú blízkosť smrti. A najmä chápe aké dôležité je pre umierajúceho človeka urovnať a uzavrieť všetky spory a vzťahy s blízkymi. Prostredníctvom listov, ktoré Stella začne písať, sa pacienti lúčia so svojimi milovanými. Niektoré sú plné humoru či lásky, iné obsahujú súhrn praktických rád, z ďalších cítiť ľútosť... Stella odošle všetky dopisy až po smrti ich pisateľov. Tento sľub dodržiava, pokým nenapíše list, ktorý je pre pacienta poslednou šancou na odčinenie dávnej viny - ak bude doručený včas...

  

Chcete si poplakať? Potom kniha Všichni jsme utkáni z hvězd bude tou správnou voľbou.

Emóciami nabité dielko Rowan Coleman prináša príbehy niekoľkých ľudí, ktorých spája jedno a to isté - život a smrť. Autorka si zvolila veľmi silnú a ťažkú tému, ako inak 😊 Majstrovstvo v podaní príbehu dokázala už vo svojej nezabudnuteľnej knihe Kniha vzpomínek alebo Není co ztratit. A v tejto ho posunula ešte o stupienok vyššie (a to som si myslela, že také niečo sa už nedá).

Ze všeho nejvíc chci být neviditelná, přesně jak jste řekla. Nechci, aby si mě život vůbec všímal, protože pokud si mě bude všímat život, může si mě všimnout i Smrt.

Príbehom nás sprevádza Stella. Pracuje ako sestra v hospici, kde sa zvyčajne ľudia chodia doliečiť z vážnej choroby, no oveľa viac ich tam chodí umierať. Stella sa stretáva s každým z nich, spoznáva ich životy, vidí ako jej pred očami chradnú a jediné, čo môže pre nich urobiť, je napísať list. Napísať list v ich mene. Lebo vie, že každý z nich má čo povedať; potrebuje si doriešiť problémy ešte skôr než odíde na druhý svet. Hrdinovia čelia obavám a snažia sa na poslednú chvíľu zlepšiť to, čo sa predtým pokazilo/to, čo predtým pokazili. Stella každý takto napísaný list doručí tomu, komu je určený hneď po ich smrti. Jednej noci však napíše list, ktorý sa rozhodne doručiť dotyčnému skôr ako pacient umrie...

 

Nikdy nebudu litovat toho, že jsem někoho milovala až příliš. Můžu litovat pouze toho, že jsem někoho nemilovala dost.

Listy, ktoré Stelle diktujú pacienti, sú v knihe tiež. Ozvláštňujú ju, dodávajú jej na zaujímavosti, pútavosti. Stella má však i vlastný život, ktorý spoznávame. Žije so svojim manželom Vincentom, vojnovým veteránom, ktorý sa vrátil z misie v Afganistane bez priateľov... a bez nohy. So Stellou si k sebe nevedia nájsť cestu, i keď ona sa veľmi snaží, aby bolo zase všetko fajn. Vincenta napriek všetkému neprestala milovať a stále dúfa, že muž, do ktorého sa pred rokmi tak bláznivo zamilovala, jej opäť ukáže svoju tvár - tvár, ktorú poznala, milovala...

Okrem jej príbehu nás Rowan vtiahne aj do životov mladej Hope, ktorá má cystickú fibrózu, mladého samotára Hugha, starej Grace, ktorá dúfa, že stretne svojho syna i tínedžerky Issy umierajúcej na rakovinu. Všetky príbehy sú navzájom nádherne prepletené a na konci zistíte ako do seba všetko krásne zapadlo. 

Krásna kniha. Pred jej čítaním si však pripravte vreckovky, TONY vreckoviek. Neubránite sa slzám. 

Moje hodnotenie: ★★★★★