utorok, 25. októbra 2016

Nemecké dievča neplače


Názov knihy: Nemecké dievča neplače (2016) 

Autor: Michaela Ella Hajduková

Vydavateľstvo: Motýľ

Počet strán: 224

Rok vydania: 2016



Markus a Emma vyzerajú navonok ako úplne bežný zaľúbený pár. Pracujú však pre tajnú organizáciu, ktorá vznikla po vojne ako pocta súrodencom Schollovcom (Die Weiße Rose – Biela ruža). Organizácia odhaľuje vojnové zločiny a zločincov. Narazia na veľmi dôležitý objav, ale zároveň odhalia inú organizáciu, ktorá je nebezpečná a chce zostať utajená. Všetky stopy vedú k Lebensbornu – nacistami vytvorenému projektu, ktorého cieľom bolo, na základe nacistickej ideológie o rasovej hygiene, zvýšiť počet árijských detí vrátane detí pochádzajúcich z mimomanželských zväzkov. Lenže tam sa ciele nekončili...
Príbeh prelínajú zápisky z denníka malej Friedy a dej dopĺňa ja Slovenka Lucia, ktorá hľadá svoje korene.


" Ein deutsches Mädchen wein nicht!"

Autorka nám ponúka celkom košatý príbeh plný silných emócií. Je to však skôr smutný a trpký príbeh, pri ktorom pocítite celú škálu pocitov ako sú strach, smútok, šok, napätie, zlosť, nespravodlivosť, znechutenie až hnus. Predovšetkým hnus nad krutosťou nacistov. Aby som to ale uviedla na pravú mieru. Príbeh nie je úzkoprsý, nie je len deprimujúci, sú v ňom zachytené i šťastné, či príjemné chvíle a pokojné obdobia. A v neposlednom rade je veľmi dojímavý.

Kniha je rozdelená do dvoch častí. V tej prvej sa stretávame s Emmou a Markusom, ktorých spojila láska a obaja pracujú pre tajnú organizáciu, ktorá pomáha odhaľovať zločiny napáchané počas 2. svetovej vojny. Píše sa rok 1988. Práca je to veľmi nebezpečná, kedykoľvek by ich mohli odhaliť a zničiť. 

Paralelne popri tomto príbehu sa čitateľovi predstavuje (v denníkovej podobe) aj príbeh z vojnovej doby o Františke Vitázkovej z vtedajšieho Československa, malého desaťročného dievčatka, ktoré odtrhli od jej matky a odviezli spolu s ďalšími malými deťmi do Nemecka - aby z nich vychovali poslušné nemecké dievčatá, dostali novú identitu a nových rodičov.

"Čím dlhšie sme tam boli, svet, v ktorom sme vyrástli, nám v pamäti bledol, lebo ho nasilu prebíjal tento, v ktorom nám zmenili mená, dátumy narodenia i nás. Nevedeli sme, prečo to všetko robia. Každým dňom nás pretvárali čoraz viac, robili z nás Nemcov a vtĺkali do hlavy, aby sme zabudli na to, čo bolo predtým."

Druhá časť knihy sa odohráva v súčasnosti a rozpráva príbeh Slovenky Lucie a jej dvoch kamarátok Nory a Nemky Liesel. Lucia vyrastala v adoptívnej rodine a nečakané udalosti ju primäjú k tomu, aby pátrala po svojich biologických rodičoch. Hoci sa spočiatku zdá, že druhá časť knihy s tou prvou vôbec nesúvisí, opak je pravdou. Postupne, ako Lucia odhaľuje svoj pôvod, čitateľ vníma i spojitosť medzi prvou a druhou časťou. Kocky skladačky do seba začnú zapadať. 

"Tenké nitky osudu, ktoré často vyzerajú úplne nepodstatne a bezvýznamne, napokon dokážu najviac ovplyvniť náš život."

Michaela Ella prináša čitateľovi neskutočne silný román. Číta sa skvele - príbeh má dynamiku, nemá žiadne hluché miesta, je bez pátosu i bez zbytočného klišé. Vháňa slzy do očí a čitateľa núti pozastaviť sa/zamyslieť sa nad tým, aký vplyv mala 2. svetová vojna na ľudské životy. 

Výborne napísané. Dovolím si tvrdiť, že toto je zatiaľ najlepšie dielo, ktoré som od autorky čítala.

Moje hodnotenie: ★★

Prečítajte si aj recenziu ku knihe Zákon krvi, v ktorej sa autorka taktiež venuje téme projektu nacistov Lebesborn.

Žiadne komentáre: