Dni opustenia

Originál: I giorni dell´abbandono (2002)

Autor: Elena Ferrante
 
Vydavateľstvo: Inaque

Preklad: Peter Bilý
 
Počet strán: 232

Rok vydania: 2018

Olga mala kedysi literárne ambície, ale vymenila ich za manželstvo a materstvo. Presťahovala sa do Turína, kde žije s manželom Mariom, dvomi deťmi a psom. Keď ju Mario po pätnástich rokoch spoločného života opustí, je úplne zmätená. Hoci sama seba presviedča, že všetko zvládne, že nie je „úbohá opustená žena“, o ktorej toľko počula počas svojho neapolského detstva, nevie sa odnaučiť ľúbiť svojho manžela. Rutinné povinnosti jej prerastajú cez hlavu, zanedbáva sa, opúšťa sa. Po mesiacoch sebaľútosti, hnevu, pochybností, zúrivosti, zúfalstva a takmer šialenstva začína vnímať svet a aj svoje manželstvo jasnejšie.

 V jedno aprílové popoludnie, hneď po obede, mi manžel oznámil, že ma opúšťa.

Hlavnej hrdinke Olge sa rozpadá svet, v ktorom doteraz žila, na márne kúsky. Jej manžel, životná opora, ju opustil a zanechal ju s dvoma deťmi a so psom. Olga sa s tým nedokáže vyrovnať. Neustále premýšľa, prečo sa to stalo, čo bolo spúšťačom, čo bolo príčinou toho, že sa jej milovaný Mario  rozhodol ju opustiť a zahodiť tak pätnásť rokov (s)pokojného rodinného života. Olga sa počas tých rokov vzorne a starostlivo starala o rodinu. Život s Mariom a ich dvomi deťmi dokonca uprednostnila pred budovaním vlastnej kariéry. 

Ostala som úplne sama a desila som sa vlastného zúfalstva.

Olga preto Mariov odchod nedokáže pochopiť. Upadá do beznádeje. Trápi sa myšlienkami, ktoré jej jedna cez druhú pulzujú v hlave. Ostáva zavretá v byte, medzi štyrmi stenami, kde sa trápi, trpí, až prestáva rozlišovať realitu od vlastných fantazmagórií. Ako už naznačuje názov knihy - opúšťa sa. 

Ženám bez lásky vyhasne pohľad, ženy bez lásky umierajú zaživa. 

Je až prekvapujúco zarážajúce ako sa Ferrante podarilo zachytiť celú škálu emócií, ktorými si opustená žena prechádza. Priam akoby si ona sama niečím podobným prešla. Nuž ale, nemožno sa čudovať. Každý, kto bol niekedy niekým podvedený, alebo opustený, si nájde s Olgou mnoho spoločného. (Niekto v nej možno objaví aj spriaznenú dušu.) Pretože väčšinu pocitov prežil na vlastnej koži. Dokáže sa vďaka tomu aj hlbšie ponoriť do príbehu a pochopiť Olginu bolesť, náhlu prázdnotu, prežívať s ňou jej tápanie v tme, antipatiu voči všetkému a všetkým, i nechuť ďalej žiť. 

Menila som sa. V priebehu mesiaca som upustila od ranného líčenia sa a môj kultivovaný, empatický prejav nahradil sarkazmus a hrubý smiech. A hoci som sa tomu bránila, pomaly som skĺzla k obscénnemu vyjadrovaniu.

Olga začína zanedbávať nielen seba, ale aj svoje deti. Nežije, iba prežíva. Zo dňa na deň. Jeden za druhým. V nikdy nekončiacom kolotoči emócií, ktoré ju postupne valcujú. Od preukrutnej bolesti, smútku a nešťastia, cez nenávisť, hnev a miliónov výčitiek - voči sebe, voči nemu, až po pochopenie, odosobnenie sa, následnú ľahostajnosť a navrátenia sa k sebe samej. 

Hrdinka zakúša život bez manžela a ako sa čitateľ postupne posúva stránkami ďalej a ďalej, nadobúda pocit, že Olga sa zo svojho nešťastia nikdy nedostane. Že sa buď zblázni, niekoho zavraždí alebo sama spácha samovraždu. 

V ten večer po Mariovom odchode som sa vrátila k pasážam, v ktorých sa Anna Karenina vydáva v ústrety smrti, prelistovala som si stránky o zlomených ženách. Čítala som a uvedomovala som si, že som v bezpečí, že už nie som ako tie ženy, že už pre mňa nie sú vírom, ktorý ma sťahuje dole.

Našťastie Ferrante stvorila silnú hrdinku, a tak ako nás necháva sledovať jej pád až na samotné dno, tak nám prináša aj jej opätovné sa vyzdvihnutie hore, znovu naštartovanie sa do života, akoby sme sledovali znovuzrodenie bájneho Fénixa.

Ferrante je skvelá rozprávačka. Nehrá sa so slovíčkami, nenaťahuje čitateľa, ani ho nezavádza. Prináša mu iba holé fakty a surovú skutočnosť. Citlivé povahy to nemusia dobre znášať, no tí, čo milujú drámu a neprekáža im pochmúrnosť, depresia a smútok číhajúce z každej strany, každej vety, ba každého slova, tí si príbeh vychutnajú do poslednej bodky.

Moje hodnotenie: ★★★★★