streda, 17. mája 2017

Co jsme si neřekli

Z anglického originálu: What We Didn´t Say (2016)

Autor:
Rory Dunlop
 
Vydavateľstvo: Domino

Český preklad: Květa Palowská
 

Počet strán: 344

Rok vydania: 2017



Po dvoch rokoch bolestného odlúčenia si Jack a Laura dohodnú stretnutie. Jack je pripravený a ochotný jej odpustiť. Laura ale nie je ochotná sa mu za niečo ospravedlňovať.
Jack jej pošle svoj denník, ktorý si začal písať po jej odchode. Laura jeho zápisky doplní o pár vlastných postrehov a dôvodov, prečo spravila to či ono.
Už si navzájom povedali všetko. Okrem toho, čo bolo (a je) najdôležitejšie.


Kniha Co jme si neřekli je jednou z mála kníh, ktorú keď som chytila do rúk, už som ju nepustila. Až kým som neotočila poslednú stránku. Aj keď som potom premýšľala, čím ma upútala, čím si získala moju plnú pozornosť, vedela som, že v prvom rade to bol štýl, akým bola napísaná, akým mi ju autor podal.

Priznávam, Rory zvolil príťažlivú formu podania, s ktorou som sa doposiaľ nestretla. Úplne si ma podmanila. Jack svojej manželke posiela denník, ktorý si písal, aby mohla vidieť, kde všade urobila chybu, prečo sa ich vzťah tak naštrbil, čo to spôsobilo a čo bolo podľa neho hlavnou príčinou. A y sme tí, ktorí si ho môžu tiež prečítať 😀

Laura, jeho manželka, veľmi krásnym spôsobom dopĺňa jeho denník vlastnými poznámkami, ktoré sú často ironické, až sarkastické, i keď možno by nemali byť, no chtiac či nechtiac tak vyznievajú (čo je len dobre, pretože to pridáva na šťavnatosti textu). Svojimi postrehmi a postojmi podáva manželovi svoj pohľad na danú situáciu, ktorú opísal či spomenul. 

Vďaka tomu má čitateľ možnosť byť v celom procese diania objektívnym pozorovateľom, možno i vyhodnocovateľom. Úprimne, raz som fandila Jackovi, inokedy Laure. A Laure, samozrejme, viac. Hold. Žena. 

"Vztah není jako vyhlídka, protože dva lidé, kteří stojí vedle sebe, ji mohou vidět velmi rozdílně."

Nech už bola ale pravda na ktorejkoľvek strane, mnoho vecí, ktoré manželia zažili by sa nestali, keby spolu viac hovorili. Nejeden raz bolo povedané, že komunikácia je základom pevného vzťahu. V tomto prípade akosi nefungovala. Niet pochýb, že Laura a Jack sa milovali - úprimne, z celého srdca a boli by ochotní kvôli sebe obetovať čokoľvek (Jack určite viac ako Laura...). Ale pri náznaku menšieho problému, mali o sebe pochybnosti, potom mali pochybnosti o tom druhom a namiesto toho, aby o tom začali hovoriť, sa každý uzatvoril do seba a neustále si to omieľal v hlave, až kým nedošiel k vlastnému záveru. Nezmyselnému. Svojhlavému. Nepravdepodobnému. Lebo nikdy nie je nič také ako to na prvý pohľad vypadá (aspoň väčšinou 😉).

Kniha v sebe, okrem štipľavého a trochu temného humoru, ukrýva aj iné emócie. Opisuje ľudí, ktorých pokojne nájdete aj v reálnom svete, medzi nami. Sú obyčajní - žiadni nablýskaní hrdinovia v zlatej zbroji a neohrozené, sebavedomé hrdinky. Nie, nie. Iba učiteľ a novinárka, manželia, ktorí si sľúbili vernosť až za hrob, chceli pre seba robiť len to najlepšie - ibaže zhodou okolností (ktoré spôsobili ich povahy, vekový rozdiel, žiarlivosť a pod.) sa im to akosi nedarilo. Autor má skvele odpozorované okolie a najmä ľudské povahy.

Veľmi pôsobivé, skvele napísané, vysoko chytľavé. Čítanie na jeden dúšok!

Moje hodnotenie: ★★

Žiadne komentáre: