utorok 14. júna 2016

Cez oblaky stále svieti slnko

Z anglického originálu: Walking on Trampolines (2013)

Autor: Frances Whiting

 
Vydavateľstvo: Ikar

Preklad: Tamara Chovanová
 

Počet strán: 344

Rok vydania: 2016



Od prvého okamihu, čo Annabelle Andrewsová vstúpila do triedy, dvanásťročná Tallulah de Longland je očarená novou spolužiačkou, jej rodinou a ich rozľahlým rozpadávajúcim sa domom zvažujúcim sa k rieke. Ich neobyčajné priateľstvo utužuje tajný jazyk, ktorým sa navzájom zdôverujú, hovoria si o svojich svojráznych a trochu nepochopiteľných matkách, o prvých láskach a dospievaní v austrálskom prímorskom mestečku Juniper Bay. Ale eufória mladosti málokedy vydrží. Zrada, ktorá zničí ich priateľstvo, zanechá trvalé stopy na Lulinej duši, ktorú aj v dospelom veku mátajú pochybnosti o sebe samej. O pár rokov má Lulu na výber: buď navždy zostane dobrým dievčaťom s pocitom krivdy v srdci, alebo vystúpi z tieňa a urobí čosi nezvyčajné. A možno neodpustiteľné.



Táto kniha mala bombastický úvod. Vnukla čitateľovi hneď niekoľko otázok ohľadne života hrdinky Lulu. A tá nám ho postupne kapitolu po kapitole odhaľovala. No niekde pri tom odhaľovaní sa stratila. Najmä v prvých dvoch častiach skákala autorka zo súčasnosti do minulosti a naopak. V celom kontexte sa stratila pointa, resp. podstata/vysvetlenie toho, čo sa stalo a prečo sa to vlastne stalo.

Lulu a Annabelle boli nerozlučné kamarátky. Vyrastali spolu, chodili spolu do školy, navštevovali jedna druhú, boli si ako sestry. Keď sa Lulu zoznámila s Joshom, už to medzi kamarátkami začínalo vyzerať tak všelijako, no nakoniec sa Josh stal súčasťou ich sveta. Začali väčšinu času tráviť v trojici. No nie vždy je všetko také ako to na prvý pohľad vyzerá, a práve také niečo zažila aj hlavná hrdinka tohto románu. Sklamali ju jej srdcu najbližší ľudia. A to sklamanie sa s ňou vlieklo niekoľko dlhých rokov...

Život ide ďalej, a aj Lulu opúšťa rodné mestečko. Prácu si nájde ako asistentka známej rozhlasovej hviezdy, muža s platinovými mandľami, Duncana McAllistera, ktorého opis použijem priamo z knihy:

...je to najvplyvnejší človek v médiách, a preto je jeden z najvplyvnejších ľudí v celej krajine, a preto je to prvotriedny čurák.

Sama hrdinka sa pri ich prvom stretnutí rozhodla ponúkanú prácu nevziať. Nakoniec ale zmenila názor. A ja ako čitateľka som si Duncana chtiac-nechtiac, napriek jeho trom nepodareným manželstvám, jeho obrovskému psovi neistého pôvodu, jeho fajčeniu, navzdory jeho nepríjemnej povahe, obľúbila. Keď chcel, vedel povzbudiť, dodať energiu, silu, dokázal dobre poradiť. Nerozprával nezmysly a sadol mi i jeho sarkastický humor. Ukázal, že hlboko pod povrchom egocentrika sa skrýva človečina. Aj Lulu si na neho zvykla, strávila s ním veľa času a v posledných chvíľach mu bola oporou. 

Tento román poukazuje na stránky priateľstva, prvé lásky, rodinnú súdržnosť, na život samotný. Miestami je trochu rozvláčny a máte pocit, že ho čítate večnosť. Možno je to tým, že sa autorka príliš sústredila na opisy minulosti, spojitosť Lulu s Annabelle, s ich rodičmi. Dej sa akoby nikam neposúval... až kým do neho nevstúpil Duncan. Ten do neho priniesol tú správnu iskru. A druhá polovica románu bola o niečo zaujímavejšia, dynamickejšia. Rozhodne som si ju užívala viac ako tú prvú. 

Celkovo to musím ohodnotiť ako príjemné čítanie. A na to, že ide o autorkin debut, musím povedať, že sa jej vydaril. 

Moje hodnotenie: ★★★☆

Žiadne komentáre: