Autor: Monika Macháčková
Vydavateľstvo: Evitapress
Edícia: Srdcovky
Počet strán: 192
Rok vydania: 2013
Hana vedie utiahnutý život bez veľkých
emočných výkyvov. Ako dieťa sa po tragickej nehode rodičov dostáva do
detského domova, kde vyrastie a vyštuduje strednú školu. Ani počas
detských rokov, ani počas štúdia na vysokej škole si k sebe nepustí veľa
ľudí. Je skôr samotárka, disciplinovaná, čestná, žije utiahnuto. Stretáva síce muža, ktorý o ňu prejaví záujem,
aj jeho sympatie opätuje, no ich vzťahu chýba vášeň a búchanie srdca -
je to skôr racionálne partnerstvo dvoch ľudí, ktorí nevyznávajú tie isté
hodnoty ako ich rovesníci... Hana tuší, že jej manželstvo nie je v poriadku.
Keď sa jej predtucha naplní, je pripravená zmeniť svoj životný štýl a objavuje skutočné radosti. Stále však hľadá odpoveď na otázku, prečo a pre koho je na svete a akým spôsobom bude šťastná...
Keď sa jej predtucha naplní, je pripravená zmeniť svoj životný štýl a objavuje skutočné radosti. Stále však hľadá odpoveď na otázku, prečo a pre koho je na svete a akým spôsobom bude šťastná...
Hrdinka Hana to nemala v živote ľahké. Kniha je písaná v prvej osobe a Hana s obrovskou dávkou sarkazmu reflektuje čitateľovi svoj životný príbeh. Vyrastala v detskom domove, kde sa dostala po tom, ako jej zomreli obaja rodičia. Nebolo nikoho, kto by sa o ňu mohol postarať.
Po štúdiu na vysokej škole sa vydala za Daniela Bohatu. Nespájala ich láska, Hana vlastne ani poriadne nevedela, čo to slovo znamená, preto súhlasila so sobášom. Daniel bol k nej milý, priateľský, vždy sa mali o čom porozprávať. Nenaliehal na ňu, nemal prehnané požiadavky. Jediné, čo ich vzťahu chýbalo bola iskra. Mali sa k sebe ani súrodenci.
Danielova mať bola výrazne proti svojej neveste. Pre svojho milovaného synáčika si želala inú manželku, nie dievčinu, ktorá vyrastala v decáku. Daniel s Hanou bývali u jeho starej mamy. A práve to bola žena, v ktorej našla Hana pochopenie; a práve to bola žena, ktorá jej otvorila oči.
Hana pracovala v Danielovej rodnej dedinke ako učiteľka. Medzi žiakmi mimoriadne obľúbená, avšak v kolektíve vôbec. Preto ani nemala kamarátky, s ktorými by si zašla na vínko, na kávičku len tak poklábosiť o starostiach a radostiach života.
Hladinu vody trochu rozbúrilo večné svokrino želanie mať vnúča. Pravdaže, podľa nej, problém bol v Hane, nie v jej synáčikovi. Veď ako by to bolo! No milý Danko sa ukázal v pravom svetle. Autorka mu riadne naložila :-)
Ako sa prevalila kauza s inžinierom Bohatom, Hana sa s ním rozviedla a odišla do mesta. Našla si podnájom, prácu v škole, kde sa k nej nesprávali ako k žene s leprou a netrvalo dlho, našla si i kamarátku. Lenke jedinej nakoniec rozpovedala o svojom živote.
Celý čas som čakala, kedy hrdinka začne byť šťastná, kedy si aj na ňu aspoň malý kúštiček sadne. Myslela som, že možno ju zmení láska... Začala sa stretávať s Artúrom (ktovie aké bolo jeho pravé meno - ostalo záhadou, rovnako ako i Artúr). V ich vzťahu však išlo len o sex, ktorému Hana po toľkých rokoch prišla na chuť :-) No nakoniec to s ním ukončila.
A paradoxom celej knihy ostáva, že práve keď sa rozhodla, že začne nový život, plnohodnotný a šťastný, zrazilo ju auto a už to nestihla uskutočniť. Pointa z celého príbehu ostáva: Ži naplno každý deň. Nič neodkladaj na zajtra, pretože možno už nebude nijaké zajtra.
Nuž, veľmi depresívna kniha. Rozhodne nič pre citlivé duše. No kvitujem autorke - veľmi dobre napísané.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára