pondelok, 22. júna 2015

Strieborný záliv

Z anglického originálu: Silver Bay (2013)

Autor:
Jojo Moyes


Vydavateľstvo: Ikar

Preklad: Tamara Chovanová

Počet strán: 304

Rok vydania: 2015


Lizu McCullenovú stále máta minulosť, no nepoškvrnené pláže a súdržní obyvatelia austrálskeho prímorského mestečka jej ponúkajú aspoň slobodu a bezpečie, po ktorých toľko túži – ak nie kvôli sebe, tak aspoň kvôli svojej malej dcére Hannah.
Ale potom sa v spustnutom hoteli jej tety, legendárnej lovkyne žralokov, ubytuje Mike Dormer a zo Strieborného zálivu sa pokoj razom vytratí. Uhladený Angličan v drahom obleku plánuje vybudovať v známom útočisku veľrýb prvotriedne turistické letovisko, čím by ohrozil všetko, čo Liza tak veľmi chráni – rodinný podnik a záliv, ale aj záväzok, že sa už nikdy nezamiluje do muža, ktorý si to nezaslúži.


Kniha bola pre mňa príjemným prekvapením. Na autorku sa mi do uší dostalo mnoho ód a chválospevov, preto som bola sama zvedavá, čím dokáže zaujať čitateľa, keď je toľko ospevovaná; v čom skvie jej tajomstvo úspechu; a najmä, či dokáže zaujať aj mňa (lebo, hoci nie som náročný čitateľ, nie vždy je jednoduché ulahodiť mi). 

Na prvý pohľad sa mi príbeh začal javiť ako veľmi prostý, s jednoduchou dejovou líniou - veď nakoniec téma vystavania veľkého turistického centra niekde v zabudnutej časti pobrežia bola nielen niekoľkokrát opísaná, ale aj sfilmovaná. Tak som teda čakala a dúfala, že snáď toto bude iný príbeh, trochu sa vymkne spod otrepaného klišé... A viete čo? Bol. 

Jojo dokázala dej neuveriteľne zamotať a krásne vyhrotiť, že sa jednoducho nedalo inak, iba sedieť nad knihou a lúskať vetu za vetou až do zdarného konca. 

Dej je opisovaný modernou formou, ktorú v poslednej dobe spisovatelia veľmi radi praktizujú. A to je, že každú kapitolu rozpráva iná postava z románu. Autorka nám ponúka príbeh z pohľadu Lizy, jej dcéry Hannah i jej tety Kathleen. Taktiež nás neukracuje ani o mužský pohľad a to z uhla developera Mika a Grega, miestneho "podnikateľa".

Všetko do seba krásne zapadá, každá postava má v knihe svoje miesto, každá má čo povedať; spoznávame ich nielen prostredníctvom skutkov a vlastných myšlienok, ale i z pohľadu ostatných postáv.

A tak ako v živote, aj v príbehu má každá osoba niečo za sebou, niečo odžité, niečo, čo vie iba máličko ľudí, ak vôbec niekto. Nejaké tajomstvo, sny a túžby. A tie sú postupne a citlivo odkrývané, kúsok po kúsku.

Jojo sa vo svojom diele nezameriava len na postavy, ponúka tiež hodnoverné opisy austrálskej prírody. Dianie na mori - sledovanie delfínov či veľrýb opisuje tak, akoby sama bola na lodi a videla niečo podobné. A tak má čitateľ pocit, že je tam, a nielen sa na delfíny díva, ale ich aj hladí :-)

Kniha je veľmi spletitá, pútavá a veľmi romantická. S postavami sa čitateľ veľmi rýchlo zžije a obľúbi si ich. Mňa osobne veľmi milo prekvapila a určite siahnem i po ďalšom kúsku, ktorý Jojo napísala. 

Moje hodnotenie: ★★★★★

Žiadne komentáre: