pondelok, 3. novembra 2014

Vraždy s monogramom

Z anglického originálu: The Monogram Murders (2014)

Autor:
Sophie Hannah

 
Vydavateľstvo: Slovenský spisovateľ


Preklad: Alexandra Ruppeldtová
 

Počet strán: 256

Rok vydania: 2014



Legendárna postava Agathy Christie – geniálny belgický detektív Hercule Poirot - ožíva v novom románe britskej spisovateľky. Keď Poirot spokojne čaká v reštaurácii na hovädzí rezeň, ani len netuší, akú smršť udalostí rozpúta blesková návšteva neznámej mladej ženy. A keď mu po návrate do penziónu jeho spolubývajúci, vyšetrovateľ Scotland Yardu Edward Catchpool, oznámi, že v prepychovom londýnskom hoteli Bloxham došlo k bizarnej trojnásobnej vražde, slávny detektív je opäť nútený zapojiť svoje malé sivé bunky do vyšetrovania mimoriadne zamotaného prípadu... 



Osobne sa nepovažujem za veľkú znalkyňu detektívok. Môj smäd po detektívnych príbehoch doteraz dostatočne bohato hasili knihy Raymonda Chandlera a Dominika Dána. Nepoznám ani príbehy Hercula Poirota, možno ma od ich čítania odrádza Poirotov televízny ulízaný výzor, a možno sa mi len nedostala do ruky žiadna Christieovka. Nuž ale, má to aj svoje výhody. Knihu môžem hodnotiť tak, ako ju vidím a nemusím sa obávať, že prejdem k porovnávaniu Herculea od Agathy s Herculem od Sophie :-)

Popravde, nedá mi nezabŕdnuť trochu do autorky. Toto "oživovanie" už mŕtvych postáv mi nikdy nesedelo. Nikdy som nebola za to, aby sa autori priživovali na už "kultových" postavách. Každý kto chce písať, by mal mať dostatok fantázie a vytvoriť si vlastného hrdinu, možno vlastnú kultovú postavu. A nie ju "kradnúť" (väčšinou) mŕtvemu autorovi. Rovnako to bolo pri knihe Odviate vetrom (na nezabudnuteľnej Scarlett a Rethovi sa priživili nie jeden, ale hneď viacerí autori). Podobne to bolo s hrdinami Jane Austin alebo knižnou hrdinkou Večná Ambra. 

Predsa len potom, nech je dielo akokoľvek dobre napísané, navždy ostane v tieni originálu.  

Poďme ale k románu. Príbeh ako taký nebol zlý. Mal zaujímavú zápletku. Autorka sa s čitateľom hrala ako mačka s myšou. V jednej chvíli ste si boli istý, kto je vrah, v ďalšej už to také isté nebolo a hádať ste mohli odznova. Pravdou však ostáva, že kniha dokázala udržať moju pozornosť až do samého konca.To bolo to dobré.

To zlé - trochu som mala problém s rozprávačom príbehu, detektívom Catchpoolom. Sám seba dosť často zhadzoval (aj keď oprávnene). Sama sa čudujem, aký v ňom Poirot videl talent. Veď ani na rozuzlení prípadu sa "nechytal". Zvláštne, že práve takýto typ muža si autorka vybrala za hlavného hrdinu. Ak sa nádejala, že bude pôsobiť komicky, veľmi sa mýlila. Jediné, na čom sa človek mohol zasmiať bol iba Poirot. 

Tí, čo milujete Poirota, toto dielo by ste si určite nemali nechať ujsť. Už len pre to porovnávanie. Rovnako si na svoje prídu aj milovníci klasických detektívok.

Moje hodnotenie: ★★★

Žiadne komentáre: