Autor: Zuzana Homérová & Danica Haláková
Vydavateľstvo: Evitapress
Edícia: Evitovky
Počet strán: 320
Rok vydania: 2012
Skutočný príbeh Zuzany z Bratislavy, ktorej najlepšia priateľka zničila všetko, čo milovala. A sama Zuzana jej nevedomky, s dôverou, výdatne pomáhala....
Múdre ženy vedia, že svojim chlapom môžu o
svojom vnútre povedať toľko, koľko rodičom. Na tajomstvá, skryté túžby,
prešľapy, ktorých má každá počas života niekoľko, máme najlepšiu
kamarátku... Ale čo keď tá prehovorí? A čo keď fakty prekrúti, situácie prifarbí a veľa vecí si povymýšľa? Komu bude muž, ktorému ste ublížili, veriť? Vám alebo jej?
To, čo sa stalo hrdinke tohto románu bolo len dôsledkom jej povahy. Diana patrí medzi ľudí, ktorých možno zaradiť do kategórie "ľahko-ovplyvniteľných". Pravdaže, nikto z nás nemôže za to s akou povahou sa narodí, aj keď bojovať sa proti tomu dá :-) Dianu však k tomu počas celého života (alebo aspoň časti, o ktorej sme čítali) nič nepodnecovalo, nenútilo. Nechala sa vždy niekým viesť - najskôr mužom Vladom, neskôr kamarátkou Alenou...
Nepáčilo sa mi, že niektoré vecí autorka pred čitateľmi zatajila. Nevadilo by to, no iritovalo ma, že som sa nedozvedela, čo za skrat mal Vlado. Osobne by som to nenazvala skratom, pretože to čo spravil mladej mamičke bolo totálne nezodpovedné, detské a odsúdeniahodné. Keďže v knihe nebolo vysvetlené, prečo sa to vlastne stalo, musela to zatajiť... lebo inak mala skrat skôr ona, zato, že s Vladom ostala.
Druhá iritujúca vec bola záver knihy. Čo je s Dianou dnes, ako sa má Vlado a čo ich deti? A vôbec, čo Alena? Myslím, že knihe chýba záverečná kapitola. Vzhľadom k tomu, že ide o skutočný príbeh by rozhodne nemala chýbať :-(
Taktiež mi trochu vadilo okaté odsudzovanie a obviňovanie Aleny z toho, že bola príčinou rozpadu Dianinho manželstva. Nech bola Alena aká bola a to ona veru BOLA (rozhodne nie neviniatko), keď sa na všetko pozriem spätne a objektívne, Diana si pokazila manželstvo sama. Preto nebolo celkom na mieste za všetko viniť Alenu (aj keď teda hrdinke zavarila). Možno keby Alenu autorka vykreslila tak ako ju videla vo vtedajšej životnej fáze, čiže bez negatív a bez poznámok typu citujem: "Bola to smutná osoba. Odhodlaná podmaniť si všetkých a a podľa potreby aj zničiť každého, kto sa jej postaví do cesty. Doriti. Kto to mal vtedy vedieť."
Ten príbeh by pôsobil inak, objektívnejšie. Takto sa to začalo veľmi skoro meniť až zvrhávať na vyvŕšenie si zlosti na danú osobu. Ublížila mi, je to mrcha, tak jej to v knihe dám vyžrať!
Dosť bolo negatív, poďme aj na pozitíva knihy. Prvým je odvaha vôbec dať svoj príbeh -najmä nie veľmi šťastný- von, ako sa hovorí na bubon. Druhým je štýl písania. Čítal sa veľmi ľahko, príjemne, nevidela som žiaden zádrhel, či brzdu. A nájdem aj tretie pozitívum - dvojzmyselný názov ;-) No a za to dávam tie tri hviezdičky.
Moje hodnotenie: ★★★
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára