Autor: Elena Ferrante
Vydavateľstvo: Inaque
Preklad: Ivana Dobrakovová
Počet strán: 364
Rok vydania: 2016
Druhá kniha z Neapolskej ságy začína vo chvíli, keď Elena spolu so
svojou „geniálnou priateľkou“ Lilou nechávajú za sebou svoje
klaustrofobické dievčenstvo a vstupujú do sveta búrlivej mladej
dospelosti, ktorú sprevádza láska, strata a zmätok. Na pozadí Neapola 60. a 70. rokov sa predtým nerozlučné priateľky vyberajú každá svojou cestou. Lila
sa ako šestnásťročná vydala za bohatého Stefana Carraciho len, aby v
svadobný večer zistila, že ju zradil, a tak ich manželstvo pochoval.
Elena si naopak vybrala školu, netradičnejší spôsob, ako sa oslobodiť od
dusivého života štvrti.
Lenù a Lila majú dvadsať rokov. Lila je uväznená v
tradičnom manželstve, zatiaľ čo Elena pokračuje na svojej ceste hľadania
seba samej.
Druhá kniha Neapolskej ságy so mnou cestovala do Talianska. Nie tak ďaleko od pobrežia, kde sa väčšina románu odohrávala - na pobreží Ischie. Bolo pre mňa úchvatné sledovať život hrdiniek a porovnávať ho s tým mojím. Presne viem, čo si myslíte: Neporovnateľné. Dám vám za pravdu. Bolo to tak. Napriek tomu som to robila 😝
...od detstva sme si zvykli dívať sa na otcov, ktorí mlátili naše matky. Vyrástli sme s presvedčením, že niekto cudzí sa nás nemôže ani len dotknúť, ale rodič, frajer a manžel nás môžu nafackať, kedy sa im zachce, z lásky, aby nás vychovali, aby nás prevychovali.
Príbeh Lenù a Lily pokračoval tam, kde skončil v prvej časti. Dievčatá boli na prahu dospelosti. Iba 16-ročná Lila sa vydala a my sme mohli sledovať jej nevydarené manželstvo. Nuž, chcela sa mať lepšie. V hlave mala plno nápadov a na ich realizáciu potrebovala peniaze. Tie jej mohol zabezpečiť iba bohatý ženích. A keďže o mužskú pozornosť nikdy nemala núdzu - veď za ňou chodieval mladší z bratov Solarovcov, ktorí v štvrti patrili medzi "smotánku", rozhodla sa využiť to. Je pravda, že istým spôsobom ju k tomu dotlačila aj jej rodina. Veľmi sa usilovali o to, aby si vzala práve Marcella Solaru, no Lila si postavila hlavu. K Solarovcom pociťovala zášť. Boli to rozmaznaní, nevychovaní fagani, ktorí jej i ostatným deckám robili zle. Vzala si preto Stefana Carracciho. Urobila na truc rodine i Solarovcom.
Jej život sa extrémne odlišoval od života Lenù. Tá totiž, namiesto manželského života, začala študovať. Keďže jej rodičia mali na to, aby jej štúdium mohli platiť, Lenù sa do učenia zahĺbila. Aj keď, bolo to s ňou ako na hojdačke. Keď nemala pri sebe Lilu, ktorá by ju v učení "ťahala" dopredu, išlo jej to iba veľmi ťažko.
Boli obdobia, kedy sa s Lilou výdavala menej, i obdobia, ktoré opäť trávili spolu. Práve na Ischii sa posúvali hranice ich vzťahu. V tom čase bola Lenù šťastná i nešťastná zároveň. Pretože kým sa vytešovala, že je s Lilou, kým sa tešila aj z prítomnosti dvoch mladých mužov, ktorí ich chodievali denne navštevovať (obzvlášť sa Lenù rozplývala od šťastia, že komunikuje so svojou platonickou láskou - Ninom Sarratorem), rovnako tak bola potom smutná, nešťastná a naštvaná. A všetky tieto emócie v nej vyvolávala jej geniálna priateľka Lila.
Ľuďom niekedy trvá, než pochopia čo je dobré a čo zlé, a pomôcť im znamená urobiť pre nich práve to, čo v určitej chvíli svojho života nie sú schopní urobiť sami.
Kniha, v ktorej hrá prím dievčenská mladosť, úprimná radosť zo života, i nefalšovaný smútok, sa číta jedným dychom. Obsahuje všetko podsatné - prvé lásky, nákazlivý smiech, no takisto intrigy, nevyjasnené veci, závisť, pýchu i nadradenosť. Ferrante si opäť nedáva servítku pred ústa a servíruje nám príbeh v celej jeho drsnej kráse.
Na mužov sa naviažeme postupne, nezávisle od toho, či zodpovedajú alebo nezodpovedajú tomu, koho sme si v rôznych fázach života vybrali za mužský vzor.
Pre mňa rozhodne ešte lepší príbeh ako ten prvý.
Moje
hodnotenie: ★★★★★
L´amica geniale
1. L´amica geniale (Geniálna priateľka)
2. Storia del nuovo cognome (Príbeh nového priezviska)
3. Storia di chi fugge e di chi resta (Tí, čo odchádzajú - tí, čo zostávajú)
4. Storia della bambina perduta (Príbeh stratenej dcéry)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára