streda, 26. júla 2017

Měsíční údolí

Z anglického originálu: Valley of the Moon (2016)

Autor:
Melanie Gideon
 
Vydavateľstvo: Domino

Český preklad: Jana Vlčková

 
Počet strán: 478

Rok vydania: 2017



Lux Lysanderová je uponáhľaná slobodná matka a zle platená čašníčka. Pred totálnym zrútením sa ju zachrání ponuka od rodičov, ktorý sa na dva týždne postarajú o jej štvorročného syna, kým ona si spraví dovolenku. Lux vyrazí táboriť do Mesačného údolia. Uprostred noci ju zobudí zima, a keď vyjde zo stanu obklopuje ju hustá hmla, z ktorej v diaľke bliká svetlo. Vydá sa za ním a naraz sa ocitá na slnečnými lúčmi zaliatej lúke uprostred ľudí, ktorých oblečenie i spôsob správania sa a rozprávania pôsobí, akoby boli z iných čias. Lux si uvedomí, že oni sú z iných čias, že sa ocitla v idylickej komunite, žijúcej v úplnom odlúčení od sveta. Akonáhle pominie šok z toho, že sa presunula časom na začiatok 20. storočia, začne si užívať prirodzenosť a nekomplikovanosť tunajšieho života. Stres a vypätie modernej doby sa rozplýva. K prekvapeniu zistí, že sa môže presúvať v čase tam a späť. No ako dlho môže viesť takto rozpoltený život?



Keby som mala jednou vetou zhrnúť, o čom bola táto kniha, povedala by som: Lux hľadala svoj vnútorný pokoj a našla ho na farme Greengage. Popravde však, kniha toho ponúkla čitateľovi oveľa viac. 

Je zaujímavé, že už v sedemdesiatych rokoch si ľudia mysleli, že žijú rýchlu dobu. Pokiaľ si ja pamätám, toto spojenie sa začalo používať až koncom deväťdesiatych rokov. A odvtedy sa tá rýchlosť ešte niekoľkonásobne zvýšila 😁 Všetko je to iba o pocite.
Sú ľudia, ktorí sa sami utiekajú schovať pred výdobytkami modernej doby niekde do hôr, na lazy, kde si postavia domček, obrábajú políčko, chovajú domáce zvieratá a celkovo spomaľujú chod svojho života, ktorý býva najmä v mestách (aj keď dnes už nielen tam) príliš hektický a dravý. My ostatní sa snažíme spomaliť aspoň raz do roka - na dovolenke (či už ju strávime doma, na záhrade, v horách, či pri mori). Hlavná hrdinka Lux tiež potrebovala oddych ako soľ. Ako slobodná matka štvorročného chlapčeka v roku 1975 to nemala ľahké. Bývala so svojim synom Bennom a kamarátku Rhondou v malom byte, dni trávila prevažne v práci, za ktorú bola mizerne platená. Dni ubiehali jeden za druhým, a v podstate, akoby splývali do jedného.

Keď jej matka navrhla, aby si zobrala na dva týždne voľno, že sa jej postará o syna, Lux bez všetkého súhlasí. Rozlúčka so synom (i keď na krátky čas) jej vháňa slzy do očí, ale sama dobre vie, že oddych jej prospeje. Vyberie sa do hôr táboriť. Je úplnok, a keď sa v noci prebudí, vydáva sa za blikajúcim svetielkom v diali. Všade ju obklopuje hustá hmla, no svetielko ju magicky priťahuje, a tak mu kráča v ústrety. Nečakane sa hmla okolo nej rozplynie a ona sa ocitne na rozkvitnutej lúke zaliatej slnečnými lúčmi. Okolo nej je množstvo ľudí oblečených v dobových kostýmoch. Kde sa to ocitla? Kto sú oni? Prečo hovoria tak ako hovoria? Naraz vyvstáva mnoho otázok. A keď na ne dostane odpovede, rozmýšľa, či je to skutočnosť, alebo si s ňou niekto iba škaredo zahráva. 

Lux sa ocitla v roku 1906. Spoznáva život na farme Greengage, spoznáva jej obyvateľov. A páči sa jej tu. Všetko na ňu pôsobí upokojujúco, príjemne, lákavo, antistresovo. Aké veľké je potom jej nadšenie, keď zistí, že cez hmlu môže prechádzať tam a späť... vždy za úplnku? 

Kniha má ešte jedného hrdinu. Josepha Bella. Joseph je muž, ktorý žije v roku 1906. Založil farmu Greengage, ktorú v súčasnosti obýva necelých 300 obyvateľov. Sú sebestační, sú spokojní, sú šťastní. No jednej noci príde zemetrasenie a farmu obklopí hustá hmla. Cez tú hmlu sa nedá nijako prejsť. Mnohí to skúšali, no neúspešne. Skončilo to ich úmrtím. Ostali odrezaní od okolitého sveta. Preto je pre nich záhadou, ako sa cez hmlu, bez problémov, dostala žena - zvláštne oblečená, tvrdiaca, že sa u nich píše rok 1975. Ale, čo je najdôležitejšie, keď cez hmlu prešla ona, podarí sa to konečne aj im?

Navzájom si vymieňajú informácie. Zisťujú koľko času ubehlo v ich svete a koľko vo svete modernom. Vedela som, že Luxino pendlovanie medzi storočiami neostane bez následkov. A presne tak sa i stalo. Lebo nakoniec sa muselo niečo stať (a stalo sa toho veľa) a Lux si musela vybrať... 

Měsíční údolí je emocionálne nabitá kniha. Rieši najmä vzťahy. Rodinné väzby, priateľské zväzky. Melanie sa vie pohrať s fantáziou čitateľa. S istou ľahkosťou ho prenáša do svojho vymysleného/kúzelného sveta. Človeka vždy lákalo presúvať sa v čase. Bolo by super sem-tam si odskočiť raz do 19., inokedy do 11. storočia. Pozrieť sa tam, niečo tam prežiť. Asi aj preto knihy s touto tematikou ľudí tak priťahujú. A Melanie opísala posun v čase svojským spôsobom - celkom iným ako som sa doposiaľ stretla. Preto to oceňujem. Bolo to nečakané, istým spôsobom i pútavé. Páčil sa mi najmä ten kontrast medzi rýchlosťou modernej doby a pokojom doby minulej. 

Moje hodnotenie: ★★★☆

Žiadne komentáre: