Sladké nič

Z anglického originálu: Sweet Nothing (2015)

Autor: Jamie McGuire & Teresa Mummert
 
Vydavateľstvo: Fortina Libri

Preklad: Róbert Hrebíček
 
Počet strán: 336

Rok vydania: 2016

Čosi také by zlomilo azda každého muža: sledoval som, ako mi pomedzi prsty prekĺzava to, čo sa mohlo stať mojou budúcnosťou – navyše skôr, ako som to pevne uchopil. Nikdy by mi nenapadlo, že môžem prísť o ženu, ktorú ľúbim, ešte predtým, než si ju naozaj získam. Navštevujem ju denne a čakám – na nemožné, na znamenie, na to, že sa na mňa pozrie...
Stačil mi naňho jediný pohľad. Vo vedľajšom jazdnom pruhu pred semaforom sedel v aute muž, do ktorého som sa zaľúbila a za ktorého som sa vydala. Ľudia rozprávajú o láske, ktorá vyžaduje čas – človek sa musí postupne zaľúbiť. My sme sa však do seba buchli okamžite, a keď sa naše životy preplietli, už som nebola taká ako predtým. Bol to muž, ktorého som chcela prechovávať v srdci po celý zvyšok života a ktorého deti som túžila priviesť na svet. V zlomku sekundy sa začal náš spoločný život – a v rovnako krátkom čase sa skončil.

Už dlho som nečítala knihu, ktorej názov úplne korešpondoval s obsahom a po jej prečítaní plne vystihoval moje pocity. Lebo keby sa ma ktokoľvek opýtal: Aké to bolo? Moja odpoveď by znela: Také sladké nič.

Začínalo sa to celkom fajn. Josh Avery, alebo pán Nohavičkár, ktorý mal v posteli azda každú zdravotnú sestričku, s ktorou sa zoznámil na urgentnom príjme, kam privážal so svojim parťákom ranených ľudí a Avery Jacobsová, zdravotná sestra, ktorá jeho šarmu urputne odolávala. Dokopy ich zviedla zhoda náhod. Obaja stáli na červenú na križovatke a rozprávali sa cez otvorené okná na autách. Josh chcel Avery vytiahnuť na rande. Avery odmietala. Pri tom odmietaní zabudla, že ešte stále svieti červená a so svojim Priusom vyrazila vpred...

Po autonehode sa vzťah dvoch mladých ľudí začal rozvíjať. Podľa všetkých išli na to prirýchlo, ale úprimne, čo znamená prirýchlo, keď ide o lásku? Láska sa jednoducho stane. (Ta ne? 😁) U niekoho je to otázka niekoľkých sekúnd, u druhého sa rodí pomaly, trvá roky, kým vzklíči a vzplanie. U Josha a Avery to bola otázka niekoľkých sekúnd. Zamilovali sa do seba a vrhli sa do spoločného života s plnou vervou. Veď, na čo čakať? Život je príliš krátky. 

Táto časť knihy bola v poriadku. Aj keď Joshovi som akosi nemohla prísť na chuť. Možno bol priveľmi snaživý, priveľmi horlivý, možno aj priveľmi žiarlivý, čo mu v mojich očiach uberalo na sympatiách. Jediné, čo ma na ňom zaujalo bolo jeho priezvisko: Avery. 

Ach, ak sa zaňho vydáte, budete Avery Averyová.

Avery bola tiež zvláštny typ hrdinky. Istým spôsobom bola pri Joshovi stále na pochybách. Nie celkom verila, že sa zmenil. Že miluje iba ju a iné ženy si už nevšíma. Vedela, že je sukničkár, vedeli to o ňom všetci (veď sa svojimi eskapádami nikdy netajil). Stále ju hrýzli pochybnosti a zažierali sa jej do duše ako malé červy. Z toho vyplynulo mnoho scén, v ktorých sa Josh musel obhajovať. A pritom mnohokrát ani nemal prečo. Neustále musel Avery dokazovať svoju lásku. Čo mi ako čitateľovi prišlo otravné. Jej žiarlivosť a hystéria v tomto smere mi liezli na nervy. Hoci som si nejeden raz povedala, že tí dvaja sa našli, bola som na pochybách, že knihu dočítam do konca. Pretože dej začal stagnovať. Nikam sa neposúval. A zo sladkého, ktoré bolo na začiatku knihy, sa zhruba niečo pred jej polovicou stávalo nič. A to nič pokračovalo takmer do konca. Píšem takmer, pretože zhruba 50-70 strán pred koncom pripravili autorky nečakaný zvrat udalostí. 

Môj názor na knihu to však už nezmenilo. Skôr ho znechutilo. Popravde, keby som ju nečítala, o nič by som neprišla. Meno McGuire je pre mňa veľké lákadlo, ale v due s Teresou ma sklamalo.

Moje hodnotenie: ★★