Hausfrau

Z anglického originálu: Hausfrau (2015)

Autor: Jill Alexander Essbaum
 
Vydavateľstvo: Ikar

Preklad: Jana Melcerová
 
Počet strán: 320

Rok vydania: 2016

Tridsaťsedemročná Američanka Anna Benzová žije s manželom, švajčiarskym bankárom Brunom, a tromi malými deťmi na predmestí Zürichu. Vedie pohodlný, materiálne komfortný život domácej panej, ale jej vnútorný svet sa rúca. Cíti hlbokú osamotenosť a čoraz väčšiu neschopnosť nadviazať kontakt s emocionálne nedostupným manželom, ba aj s vlastnými myšlienkami a pocitmi. A tak sa rozhodne prebrať k životu novými zážitkami: jungovskou psychoanalýzou pod vedením doktorky Messerliovej, hodinami nemčiny v jazykovej škole a kopou sexuálnych afér, ktoré prežíva s takou ľahkosťou, až tým prekvapuje aj sama seba. Napokon sa od svojich sexuálnych afér stane závislou, a keď ich 

chce skončiť, zistí, že to nie je také jednoduché.

V krátkosti možno príbeh opísať jednou vetou: Príbeh unudenej paničky, ktorá trpí depresiami a nevie čo so sebou.

Anna bola dobrá manželka. Väčšinou.

Pripomínalo mi to miestami príbeh z knihy Milenec lady Chatterleyovej, aj keď bližšie to malo k príbehu o Anne Karenine. Ale rovnako ladených príbehov, kde sa žena cíti byť "lapená" v nie šťastnom manželstve, z ktorého nevie uniknúť je veľa. Podobných osudov bolo už popísaných mnoho. Jill Alexander podala tento príbeh v novom šate - súčasnom, modernom. Prispôsobila ho dnešnej dobe, dnešnému čitateľovi. A podarilo sa jej to výborne. 

Anna je Američkanka, ktorá sa vydala za Švajčiara a odišla s ním žiť do Švajčiarska. Všetko je tu pre ňu cudzie. Miesta, ľudia, ich zvyky, jazyk... všetko. No doma sa necítila ani v rodnej Amerike. Takže nemožno povedať, že by si na tunajšie prostredie ťažko zvykala. 

Bruno, jej manžel, je ten, čo doma nosí gate. Ale hlavne peniaze. Preto si žijú komfortne, luxusne. Anninou jedinou starosťou sú deti a domácnosť. Napriek tomu ju to až tak veľmi nenapĺňa. A hoci na verejnosti pôsobí ako šťastná žienka domáca, v jej vnútri sa to ruve.   

Cudzoložstvo je až znepokojujúco ľahké. Také ľahké ako nepatrný pohyb bradou, ako úsmev. Stačí fakt málo.

Čitateľ teda sleduje ako sa Anna cíti nepohodlne vo svojej koži. Postupne sa dozvedáme, že tento pocit má od mala, že nenastal len tak odrazu, z ničoho nič. Anna sa jednoducho cíti stratená na tomto svete. Má pocit, akoby tu nepatrila. Stále niečo hľadá a nedarí sa jej. Možno preto, že nevie čo hľadá. A v tom je jej problém. Navštevuje psychiatričku, pred ktorou nedokáže otvorene hovoriť o tom, čo ju trápi. A svoju samotu a frustráciu rieši jediným spôsobom, akým vie - nezáväzným sexom. Najskôr s jedným mužom. Neskôr s ďalším... a začína jej to prerastať cez hlavu.

Podvádzam muža, s ktorým podvádzam manžela. Každým dňom mám v sebe menej slušnosti.

Mohla by som napísať, že kniha je o nešťastne zamilovanej žene. No je jej láska skutočná alebo je iba ilúziou? 

Autorka nám veľmi dobre vykreslila ženu, ktorá sa ženie za niečím, čo nemá. A ja sa obávam, že za niečím, čo ani neexistuje. Jej pohodlný, bezstarostný život jej neprináša žiadne naplnenie, Anna sa cíti osamelá, frustrovaná, nevyužitá, nemilovaná, zbytočná. 

Sledujeme jej vzťah k mužovi, deťom, k milencom... a z každej vety, z každej jej myšlienky cítiť frustráciu, utrpenie, zmätok v duši. 

Krásna sonda do duše rozpoltenej ženy je naviac obohatená o množstvo sexuálnych scén, ktoré teda vôbec nie sú opísané idylicky ani romanticky. Miestami ma trochu šokovala toľká - hmm, otvorenosť. No k Anne to pasovalo.

Páčilo sa mi tiež, ako autorka brilantne prepájala súčasnosť s minulosťou a striedala jednotlivé scény - v škole, doma, u doktorky, u milencov. Dielo tak pôsobilo veľmi dynamicky, úderne a vskutku sa to skvele čítalo. 

Náhody neexistujú, Anna. Všetko so všetkým súvisí a je vzájomne prepojené. Každý detail nesie dôsledky. Jeden moment vyvoláva iný. A ten ďalší. A ďalší.

Kto má rád psychologické romány a neprekážajú mu pikantné scény, nemá dôvod, prečo nesiahnuť po tomto románe.

Moje hodnotenie: ★★★★