Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol

Zo švédskeho originálu: Hundraäringen som klev ut genom fönstret och försvann (2009)

Autor: Jonas Jonasson
 
Vydavateľstvo: Ikar

Preklad: Jana Melichárková
 
Počet strán: 328

Rok vydania: 2013

V deň svojich stých narodenín vylezie Allan Karlsson z okna domova dôchodcov a zmizne. Vyhlásia po ňom pátranie. Allan sa náhodou dostane ku kufru s peniazmi, a okrem polície po ňom začnú pátrať i zlodeji, ktorým kufor ukradol. Začína sa jeho mesačná púť po celom Švédsku – s novými priateľmi a s kufríkom, ktorý mu nepatrí. Bezstarostný starček má dosť času spomínať na svoj neskutočne dlhý a pozoruhodne prežitý život. Veď kto sa môže pochváliť tým, že večeral s budúcim prezidentom Trumanom, zviezol sa autom s bývalým ministerským predsedom Churchillom, plavil sa na riečnej lodi s mladou manželkou predsedu Maa Ce-tunga či niekoľko mesiacov zdolával Himaláje? Napriek tomu, že Allana vôbec nezaujíma politika ani náboženstvo, zdá sa, že počas minulého storočia ovplyvnil väčšinu veľkých udalostí vo svete...

Kniha sa končí tam, kde sa aj začína. Už tento samotný fakt je zaujímavý, vzhľadom na bohaté množstvo udalostí, ktoré zažil/prežil jeden storočný starček. V deň, kedy zmizne z domova dôchodcov sa jeho dobrodružný život vôbec nezačína (ako by si mnohí mohli myslieť), naopak, pokračuje. 

Čitateľ sa postupne dozvedá, že Allan bol jedným z pešiakov, ktorí menili dejiny. Bol všade tam, kde sa udialo niečo významné, takže dobrodružstva zažil za celý svoj život až-až.

Vyrábal výbušniny, vystreľoval do vzduchu mosty (často i s ľuďmi na nich/pri nich/pod nimi - hoci nechtiac) a poznal tajomstvo výroby atómovej bomby. Vďaka týmto znalostiam sa za celý svoj život stretol s mnohými významnými osobnosťami, ktoré hýbali dejinami. Spoznal generála Franca, Mao Ce-tunga, Trumana, Stalina, Churchilla, Nixona a mnohých ďalších. Mihli sa jeho životom v absurdných momentoch, i keď bol apolitický.

Musím povedať, že kniha sa číta výborne. Je vtipná, inteligentná, miestami morbídna, no niekedy príliš siahodlhé, na politiku zamerané pasáže mi uberali z chuti do čítania (okrem časti o Amande Einsteinovej, tá bola mimoriadne zábavná). Avšak kompenzovali to kapitoly zo súčasného diania hlavného hrdinu. Allana Karlssona si ľahko obľúbite. Je priateľský, dobroprajný, nekonfliktný, trochu prefíkaný a ľúbi si vypiť ;-) Po celý čas sa drží múdrych slov svojej matky: "Je to tak, ako to je a bude tak, ako to bude."

Jazyk autora je svieži, ale najmä hravý. Jeho hranie so slovíčkami mi často vyvolávalo úsmev na tvári. Počnúc cikujúcimi papučami a končiac dialógom o kozom mlieku v epilógu.

Tak, či onak: Kto nemá rád priveľa mŕtvol a vulgarizmy, ten si zrejme na "svoje" nepríde. Komu však trocha absurdnej smrti a škaredé slová neprekážajú, hor sa do čítania ;-)

Moje hodnotenie: ★★★★