Pieseň

Tvoja spanilá nevesta, korunovaná vienkom,
každým pohľadom zabíja, vrtiac pri chôdzi driekom.
Z jej ladnosti a nádhery srší vždy toľko svitu,
že iba hviezdy stálice
môžu jej tvoriť suitu.
No hocako dnes príjemná, krásna a vtipom ostrá -
o sto rôčikov bude z nej len spráchnivená kostra.

Tak čo sa máme krenkovať a starosti si robiť,
miesto pohody, voľkania vzdychať a slzy roniť?
Pime a jedzme, žičme si, kým sa v nás červy vžerú,
lebo je isté: Post mortem
nulla voluptas! Veru!
Zdravie alebo bohatstvo, múdrosť, dôvtip či krása -
za sto rôčkov minie sa, nič z toho neoddá sa.

(Generál jeho veličenstva; Daphne du Maurier)