Agónia a extáza

Originál: The Agony and the Ecstasy (1958)

Autor: Irving Stone
 
Vydavateľstvo: Slovenský spisovateľ

Preklad: Jozef Šimo
  
Počet strán: 800
 
Rok vydania: 2018

V Agónii a extáze Irving Stone mimoriadne presvedčivo zobrazil dramatický, búrlivý život veľkého maliara a sochára talianskej renesancie Michelangela Buonarrotiho, ako aj celú plejádu osobností, s ktorými sa umelec stýkal. Vďaka jedinečnej schopnosti historickej evokácie sa autorovi podarilo zachytiť ducha čias, spôsob myslenia a cítenia ľudí v danej historickej etape. V románe sa stretávame s pestrým a pozoruhodne plastickým obrazom renesancie v jej plnej šírke – od zmyslového rozkošníctva až k asketizmu reformačných snáh.Táto kniha čitateľa nielen zaujme, ale naplní ho aj pochopením pre veľké – a neraz márne – úsilie geniálneho umelca v konflikte so spoločnosťou,ktorú predbehol.

Michelangelo Buonarroti, významná osobnosť, ktorého geniálny duch dodnes žije v jeho dielach. Sebavedomý, nebojácny, už ako malý našiel v sebe neprekonateľnú túžbu tvoriť a ísť za svojim odhodlaním napriek nevôli otca a okolia. Pochádzal zo starého rodu, i keď už nemajetného, a preto jeho otec odmietal myšlienku, že Michelangelo bude chudobným umelcom, robotníkom. Túžil po hmotnom bohatstve, nie po tom duchovnom, umeleckom.

Boh bol prvým sochárom. Stvoril prvú figúru: človeka. A keď chcel vydať svoj zákon, aký použil materiál? Kameň.

Prvým učiteľom sa mu stal maliar Domenico Ghirlandaio. Bolo to prvé víťazstvo na ceste za cieľom, ale až tak ho neuspokojovalo. Neustále v ňom driemala hlboká túžba po sochárstve - pre neho dokonalom prostriedku na vyjadrenie jedinečnosti bytia. Býval osamelý, odstrkovaný, a o to viac citlivý k umeniu. Aj on sa chcel naučiť presne vyjadriť to, čo vidí, až do hĺbky a podstaty. Cítil spojenie s kameňom, prirodzenosť a príval energie, ktorý ním prechádzal cez všetky časti tela. Akoby on sám bol súčasťou kameňa a pomaly odkrýval samého seba.

Jeho volania neostali bez vypočutia. Mediciho sochárska záhrada a učiteľ Bertoldo sa stali základom Michelangelovej sochárskej budúcnosti a netušiac, že raz bude velikánom v umení vykresať z neživého kameňa život, sa pustil s vášňou do práce. Vďaka Lorenzovi stretol mnoho učených ľudí a osobností. Výkvetom Florencie – Platónskej akadémie, osvojil si prvé humanistické myšlienky. 

„Umelec bez myšlienok je ako žobrák, neplodný, chodí bezradne hodinu čo hodinu.“

Michelangelo dozrel ľudsky, ale aj v tvorbe. Chmúrne obdobie prišlo až pod vplyvom spoločenských zmien. Nepokoje, ľudská hlúposť a ničenie umenia bolo skazou vo Florencii, mesta velikánov. Vidiac úpadok Florencie sa aj on sám cítil zničený. 

Jeho tvorivá cesta pokračovala v Bologni. Byť umelcom je putovaním. Z miesta na miesto, podriadením sa tomu, kto zadá objednávku. Vnútorne s tým Michelangelo nebol spokojný, vyčerpávalo ho vedomie, že možno nikdy nebude mať vlastný domov. Bol ako robotník, ktorého si najmú. Michelangelo však bol cieľavedomý a veril, že nadobudne slobodu a vlastné miesto. Prišiel do Ríma, mesta cirkvi. 

Michelangelo tvoril vášnivo. Ak mal v hlave námet, pohltil ho natoľko, že nemal čas na priateľov, nepriateľov, lásku, jedlo a spoločenský život. Hodiny sa snažil vykresať z kameňa dokonalý obraz toho, čo si načrtol, precítil. Bol umelcom detailu, svojím najvernejším a najúprimnejším kritikom. Ako jeho dielo rástlo, on sa strácal. Chradol a chudol. Boh stvoril krásu pre ľudí a ľudí, aby ju zachytili, zvečnili. 

Netúžil po večierkoch, svetských radostiach. Chcel len tvoriť. Preto bol považovaný za človeka neprístupného, namysleného. Svojského génia. Jeho osobnou tragédiou sa stala politická a spoločenská situácia. Oberal ho o energiu fakt, že pôsobil a podriaďoval sa viacerým pápežom. Podliehal ich rozmarom. Ďalšou osobnou nevýhodou bol perfekcionizmus. Hnal ho k jedinečnému výsledku aj tam, kde to nebolo nutné. Každú vec, ktorú vytvoril stvoril ako vrcholné dielo.

Čo mu ostáva? Musí postaviť cestu sám!

Ani sa nedá spočítať, koľkokrát bol k nemu osud a vôľa najvyšších proti nemu. Nikdy sa nevzdával. Ak to nešlo jednou cestou, zvolil inú. Pre neho najvyšším pánom bolo vždy umenie a nutnosť dokončiť začaté. Vyznačoval sa inteligenciou, predvídavosťou a neopísateľným talentom. Osvedčil sa ako sochár, maliar, poeta a architekt. Ak by žil dnes, v období kedy je viac umeleckej slobody, možností, výsledky jeho dlhého života by boli nevyčísliteľné. 

Agónia a extáza je monumentálnym dielom nielen na základe počtu strán, ale hlavne životopisom, ktorý čitateľa zaujme. Keby mestá, v ktorých Michelangelo žil a tvoril boli bližšie, už by som v nich bola. Tak rýchlo ma vtiahol dej a podnietil moju zvedavosť. Nie sú to len informácie jeho života, ale aj mravčia práca Irvinga Stona v podobe opisov ako vybrať mramor, techniky kresania, spoločenskej situácie. Ukazuje tak nielen život Michelangela, taktiež jeho súčasníkov a nedostatky cirkvi, ktorá rozhodovala o všetkom. Irving Stone je autor, ktorý rovnako ako Michelangelo nič nenecháva na náhodu a ide za najhlbšou podstatou vecí. 

Moje hodnotenie: ★★★★★