streda 13. júna 2018

Vrkoč

Francúzsky originál: La tresse (2017)

Autor:
Laetitia Colombani

 
Vydavateľstvo: Odeon


Preklad: Alexander Halvoník

 
Počet strán: 216

Rok vydania: 2018



Tri ženy z troch kontinentov. Nepoznajú sa, napriek tomu ich spája mocné puto, ktorým je túžba po slobode, rovnosti a dôstojnom živote.
Indka Smitá sa vzbúri proti krutej kastovníckej nespravodlivosti, ktorá bráni jej dcére chodiť do školy. Talianka Giulia Lanfrediová sa vzoprie patriarchálnemu spôsobu života v mene svojej lásky k sikhskému utečencovi, ktorá jej ponúkne nové obzory. Úspešná emancipovaná kanadská advokátka Sarah Cohenová ochorie na rakovinu a na vlastnej koži zažije diskrimináciu kruhov mocných, v ktorých niet miesta pre slabých a chorých.
Román plný energie sa tak stáva dejiskom zápasu proti zlému osudu a výzvou na solidaritu. Vo všetkých troch príbehoch hrajú významnú úlohu ženské vlasy symbolizujúce dôstojnosť, ktoré sa napokon spoja do nádherného vrkoča ľudského porozumenia a nádeje.



Uf. Tiež sa vám niekedy nedostáva dostatok slov, ktorými by ste vyjadrili vaše pocity po dočítaní nejakej knihy? Mne sa to občas stáva. Občas. Práve pri tejto knihe sa mi to stalo. Začítala som sa do nej ani som nevedela ako a už som bola na konci 😎 Strhlo ma to. Veľmi.

Ako bolo povedané v obsahu, kniha nás vťahuje do životov troch žien. Sledujeme Indku Smitá, ktorej život je jednotvárny a vôbec nie skvelý. Až som sa strhávala hnusom, keď som čítala, čím sa musí živiť (keby ju to aspoň uživilo!). Osudy niektorých ľudí sú nevyspytateľné, podmienky v akých žijú kruté... len takto si človek uvedomí, čo všetko má, že môže byť spokojný s tým, že sa narodil tu a nie napr. v Indii ako hlavná hrdinka tohto románu. Smitá sa nezdá, ale je silná a odvážna. Pre svoju šesťročnú dcérku chce inú budúcnosť. Verí, že jej umožní žiť lepší, dôstojnejší život. Navzdory manželovi či iným okolnostiam. Je ochotná pre to obetovať i to najcennejšie, čo má - korunu, ktorá jej zdobí hlavu - vlasy.

"V knihách si veru muža nenájdeš!"

Giulia je dvadsaťročná Talianka. Jediná dcéra, ktorá sa vydáva na cestu svojho otca. Ten vlastní továreň, kde spracúvajú talianske vlasy. Čistia ich, farbia ich, pripravujú parochne a príčesky, ktoré ďalej ponúkajú svojim krajankám. Matka ju silou-mocou chce vidieť "pod čepcom", no Giulia sa riadi vetou, ktorú jej kedysi povedala stará matka: "Sprav, čo len chceš, mia cara, len sa nevydávaj." A toho sa Giulia drží.
 
"Ako nenásytná čitateľka miluje atmosféru veľkých miestností obložených knihami, ktorú narúša len šušťanie strán. Vidí v tom čosi posvätné, akúsi duchovnú koncentráciu, ktorá je jej blízka."

Muži jej stačia iba tí, ktorých objavuje v knihách. Napriek tomu, že o ňu javia záujem miestni Sicílčania, Giulia netúži po žiadnom z nich. Má vlastnú predstavu o mužovi, ktorý by mohol získať jej srdce. A jedného presne takého stretne v knižnici... Prečo jej ho osud priviedol do cesty zistí až neskôr (rovnako ako i čitateľ 😛).

"Zranenia na nej nebolo badať, boli neviditeľné a dobre urkyté pod dokonalým mejkapom a oblečením z najlepších krajčírstiev."

Poslednou hrdinkou, o ktorej autorka píše je Sarah. Pochádza z Kanady a je skvelá advokátka. Dravá, odolná, chladná, nekompromisná. Musí taká byť. Inej cesty niet. Ak chce uspieť v tejto brandži, musí byť najlepšia, nesmie prejaviť slabosť. Musí byť ako muž. 

Darí sa jej. V práci je od svitu do mrku, stíha sa starať o svoje tri deti. Je ale šťastná? Je toto život, aký si predstavovala? Dve manželstvá sa jej rozpadli. Všetko pre horlivosť a zanietenie v práci. Sarah ňou žila; nevedela čo je to dovolenka. Jej telo jej dávalo signály, ale ona si ich nevšímala... až kým nebolo neskoro. Keď jej diagnostikovali rakovinu, rozhodla sa s chorobou vysporiadať po svojom.

"O čom sa nerozpráva, to neexistuje." 

Človek si môže nahovárať čo len chce, telo neoklame. Nie je stroj, ktorý sa premaže, alebo na ktorom sa vymení súčiastka a ono pracuje na 100% ďalej. Nie. Ale na to, že treba spomaliť a dopriať si dostatočný oddych nakoniec Sarah prišla. 

Musím povedať, že na to, že dielko je vcelku útle, vypovedá veľmi veľa. Názov je skvelý. V podstate ma aj priviedol k čítaniu knihy (pretože vrkoč rada nosím aj ja sama). 

Autorka si musela veľa naštudovať o krajinách, z ktorých pochádzali jej hrdinky, inak by nevyzneli tak vierohodne. V hlave jej skrsla úžasná myšlienka ako prepojiť tri ženy, tri rozličné svety, tri celkom iné kontinenty, tri rôzne kultúry. Tlieskam. A určite čítam zas. 

Moje hodnotenie: ★★★★★ 

Žiadne komentáre: