Temná dcéra

Z talianskeho originálu: La figlia oscura (2008)

Autor: Elena Ferrante
 
Vydavateľstvo: Inaque

Preklad: Peter Bilý
 
Počet strán: 160

Rok vydania: 2017

Rozprávačka tohto surovo úprimného príbehu je štyridsaťsedemročná Leda, profesorka angličtiny na univerzite vo Florencii. Keď jej dcéry odídu za svojím otcom do Kanady, očakáva, že sa bude cítiť osamelá a opustená. Na svoje vlastné prekvapenie však cíti len úľavu, akoby sa oslobodila od veľkej ťažoby. Rozhodne sa zájsť na dovolenku k moru do malého prímorského mestečka na juhu Talianska. Na pláži ju zaujme mladá matka Nina obklopená množstvom neapolských príbuzných a pripomenie jej časy, keď sa aj ona cítila absolútne pohltená starostlivosťou o deti. Séria zdanlivo bezvýznamných udalostí však Ledu vráti späť k znepokojivým spomienkam a príbeh o príjemnom návrate k vlastnému životu sa stáva ostrou konfrontáciou s minulosťou. 

Ferrante. Ferrante. Kde som to meno len počula? Kde som ho videla? Rozmýšľala som, keď mi v kníhkupectve padol zrak na obálku Temnej dcéry. Spomenula som si. Čítala som o nej na internete. Napísal Neapolskú ságu. Zobrala som teda do rúk útlu knižočku a začítala sa. Nečakala som, že sa začítam až natoľko, že sa od písmeniek nebudem môcť odtrhnúť. Čo som mala robiť? Jasné, že si tú knihu kúpiť! 

Stalo sa. A bola to skvelá kúpa. Ferrante je pojem. Už to, že je Talianka a píše z domáceho prostredia, jej u mňa zaručuje sympatie, a to, že píše mimoriadne pútavo a čitateľne, až dychtivo otáčate stránky, ju automaticky vyvyšuje nad kohokoľvek iného. 

Temná dcéra je príbehom matky, ktorý je vyrozprávaný samotnou matkou. Matkou dvoch dcér. Skrýva v sebe neskutočnú atmosféru, ktorá vás naplno vtiahne do deja. Spoznávate Ledu, jej myšlienkové pochody, jej túžby, jej priania, jej sny - či už naplnené alebo nenaplnené. Ferrante krásne vykresľuje dušu ženy. Ženy, ktorá je matkou - a nemyslí si, že je skvelou matkou. Mohla by byť aj lepšou... no napokon si trochu myslí, že je o čosi lepšou ako bola jej matka. Neviem, tak som to aspoň cítila ja. 

Z knihy číha tajomno, temno, zlváštna, až snová atmosféra. Miestami mi pripomínala dielo Tom je mŕtvy od mojej obľúbenej francúzskej autorky Marie Darrieussecq. Aj tam som cítila - podobne ako tu - zvláštnu, akoby ťažobu, ktorú si hlavná hrdinka niesla vo svojom srdci. 

Na mužoch je vždy niečo trápne, nech už sú v akomkoľvek veku. Krehká arogancia, vystrašená odvaha.

O Ferrante sa hovorí, že dokáže pravdivo, priam surovo opísať pocity, ktoré sú často rozporuplné. A je to pravda. Veď ktorá matka niekedy o sebe nezapochybovala? Ktorá matka sa niekedy nešla zblázniť zo svojich detí a zároveň ich milovala celým svojim srdcom... rozdala by sa pre ne, umrela by pre ne. Ten kontrast, tie pocity, ktoré v každom z nás driemu, autorka dokonale vykreslila v tejto útlej novele. 

A ja musím konštatovať: Dajte mi viac Ferrante!

Moje hodnotenie: ★★★★★