Autor: Tamara McKinley
Vydavateľstvo: Slovenský spisovateľ
Preklad: Marta Gergelyová
Počet strán: 352
Rok vydania: 2017
Architektka Fleur Franklinová sa pokúša zistiť, čo sa skrýva za neochotou jej dlhoročného priateľa založiť si rodinu. V tom istom čase sa dozvie, že jej neznáma príbuzná odkázala obrovský majetok a svoje denníky. Fleur sa teda pustí do čítania príbehu tety Annie, ktorá pred šesťdesiatimi rokmi vymenila mesto za drsnú a zároveň nádhernú savanu a ktorá napriek osobným tragédiám a nástrahám podnebia vybudovala prosperujúcu dobytčiu farmu. V denníkoch však Fleur nenájde odpoveď na otázku, prečo Annie zanechala všetko práve jej. A tak odchádza do tetinho posledného útočiska, na farmu Vtáčia pieseň, aby pátrala ďalej...
Prísť o prácu, pohádať sa s mužom, ktorého milujete a prísť do konfliktu so svojou rodinou v priebehu niekoľkých dní? Učinená katastrofa. A presne to sa stalo hlavnej hrdinke tohto románu. Keď sa sype, tak sa sype... Napriek všetkému negativizmu sa na ňu, v tých najhorších chvíľach/krízach života, usmialo šťastie. Nečakane zdedila obrovský majetok, ktorý v sebe zahŕňal dobytčiu farmu.
Bolo zaujímavé sledovať Fleur pri jej vydávaní sa po stopách tety Annie, o ktorej existencii nemala ani potuchy. Niet sa čomu čudovať, keď s ňou pretrhal všetky vzťahy jej otec Don ešte keď mala Fleur iba niekoľko mesiacov. Fleur je zvedavá, čo sa za tajomstvo skrýva v Anniných denníkoch, a keďže v jej osobnom živote - konkrétne vo vzťahu s Gregom, to škrípe, rozhodne sa vydať na farmu Vtáčia pieseň.
Na farme nachádza Fleur vytúžený pokoj. Už vie, prečo žila teta toľké roky odrezaná od celého sveta. Pokoj a ticho dokážu človeku usporiadať myšlienky. Pomôžu mu zistiť čo-to o sebe samom...
V knihe, okrem hlavnej hrdinky, vystupuje množstvo ďalších postáv, ktoré majú k deju čo povedať, a niektoré ho dokonca i skvele zamotať. O dramatickú zápletku tak nie je núdza. Napriek tomu bol môj konečný dojem z knihy taký nemastný - neslaný. Z postáv ma zaujala nielen Fleur, ale i jej sestra Bethany, okolo ktorej sa tiež dosť točil dej. Zaujímavou postavou bol aj Modrák. Hneď na prvé prečítanie mi bol sympatický, a keď Fleur navštívil po tretíkrát, začala som šípiť, kto sa za prezývkou "Modrák" skrýva. Moje tušenie bolo správne 😀
Austrálska autorka opäť púta čitateľa krásnymi opismi prírody krajiny Protinožcov. Tie som si vychutnávala plnými dúškami. Nedalo sa inak. Boli opísané tak skutočne, až hmatateľne.
Asi najviac, čo tejto knihe vytýkam, je jej neskonale pomalé tempo. Niekedy som mala pocit, že sa dej nikam neposúva, zostáva stáť na jednom mieste. Keby sa dalo, asi ho potisnem 😆 Možno to spôsobilo to, že autorka nás až pričasto odpútavala od hlavnej línie príbehu (týkajúcej sa Fleur) príbehmi jej sestier a ich rodinných problémov.
Moje
hodnotenie: ★★★
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára