Vínne mušky

Názov knihy: Vínne mušky (2012)

Autor: Ivana Lacková
 
Vydavateľstvo: Ikar

Edícia: Príbehy z kabelky 

Počet strán: 208

Rok vydania: 2012

Príbeh Magdy zúfalo oživujúcej lásku k manželovi Petrovi a súčasne zo žiarlivosti zabíjajúcej v sebe cit k sestre Eve dokazuje, ako často podceňujeme medziľudské vzťahy, a tým si ubližujeme. Nenávisť nás ničí, láska posúva. Jednoduché a účinné. Hrdinka príbehu zažíva vášeň aj odmietanie, nenávisť aj nezmazateľný pocit viny, zúfalstvo a tiež nádej. Ale nádej prichádza-neprichádza až na konci... Nádej totiž sama osebe neexistuje. Len si ju vytvárame.

Je to taký skôr melodramatický alebo trpko-sladký príbeh. Hlavná hrdinka Magda upodozrieva svojho muža, že má niečo s jej sestrou Evou. Pretože Eva bola, aj je, tá krajšia. Neustále trpí paranojou, najmä keď ich vidí spolu baviť sa a smiať sa. A všetko celkom zbytočne. Potom sa stane nehoda - Magda zrazí na ceste diviaka a jej sestra, ktorú vezie v aute, príde o nohu. Magda si to vyčíta a stráni sa manžela aj všetkých v okolí.
 

Magda sa z toho nakoniec vystrábi, no manželstvo sa jej už zachrániť nepodarí. S Petrom sa odcudzia a pre neustále hádky od nej nakoniec odíde.

Príbeh ako taký nie je zlý, no čítanie a vychutnávanie si ho sťažoval spôsob, akým ho autorka čitateľovi podsunula. Autorka využíva novodobý jazyk, nevyhla sa v ňom ani vulgarizmom, ktoré najčastejšie zneli z úst Sisi, Magdinej dcéry. 

Za nezmyselné považujem delenie kapitol. Každú z nich opisuje iná osoba. Časť príbehu tak vidíme z pohľadu Magdy, časť z pohľadu Petra, inú z pohľadu Evy... to by nebolo až také zlé, keby ďalšia z kapitol nebola písaná v 3. osobe - čiže z pohľadu samotnej autorky. Neviem, prečo si autorka zvolila práve takýto systém, niekto jej mal poradiť, aby to ešte zvážila. Ako čitateľke sa mi ťažko vžívalo do čítania. Celé dielo vyznievalo rozpoltene/schyzofrenicky.

Záverečný verdikt: príbeh pútavý, no prevedenie veľmi slabé.

Moje hodnotenie: ★★★