Autor: Natalie Young
Vydavateľstvo: Domino
Český preklad: Jan Netolička
Počet strán: 272
Rok vydania: 2014
Lizzie Prainová je ženou v domácnosti, ktorá nedávno
prekročila päťdesiatku. Žije v dome pri lese so svojim psom Ritou. Veľmi rada varí a susedom sa vyhýba. Jej manžela Jacoba už pár dní nikto nevidel. To preto, že ho
Lizzie minulý pondelok, v náhlom pohnutí mysle, praštila rýľom do hlavy. Čo má robiť? Ak chce začať nový život, ktorý si, podľa
nej, po ubíjajúcich tridsiatich rokoch v Jacobovom tieni plne zasluhuje, musí sa zbaviť jeho mŕtvoly. Spôsob, akým sa to Lizzie
rozhodne urobiť, vychádza z jej vrodeného zmyslu pre praktickosť. Nič
pre slabé povahy...
Čiernočierny humor; nič pre citlivé povahy; vtipné a máličko zvrátené čítanie... toto všetko boli pozitívne ohlasy na knižnú novinku, s ktorou prišlo na trh české vydavateľstvo Domino. A nedá mi inak, iba s nimi súhlasiť.
Nevyžívam sa vo zvrátenostiach, no ako asi aj ostatní, som sa tešila na túto dlho ohlasovanú "skutočnú literárnu udalosť". A keď sa mi konečne dostala do rúk, cítila som nadšenie. S elánom som sa vrhla do čítania, ktoré ponúkalo vtip, občas napätie a miestami (s čím sa pri čítaní často nestretávam) vyvolávalo i nevoľnosť.
Kniha má dve roviny. Príbeh je rozprávaný v tretej osobe, no zvláštne kapitoly
patria Tomovi, mladíkovi, ktorý spoznáva Lizzie a neskôr s ňou istý čas
aj žije. Príbeh, okrem pitvy manžela, ponúka aj pitvu manželstva.
Za najzaujímavejšiu a najvtipnejšiu časť knihy považujem Lizziene
zápisky resp. poznámky. Práve vďaka nim má čitateľ možnosť zoznámiť sa s
jej myšlienkami a trochu ju spoznať. Celý čas, ako som hltala stranu za stranou, som čakala, aký bude mať hlavná hrdinka dôvod pre svoj počin. Predstavovala som si rôzne scenáre typu manžel ju psychicky alebo fyzicky týral, alebo ju podvádzal, hanobil na verejnosti, chcel po nej oplzlosti, alebo že ju ponúkal cez internet a pod. Jednoducho dôvod, kedy si poviete, že ten chlap si nič iné nezaslúžil iba to, aby ho hrdinka zabila a... zjedla. Ale ani jeden z týchto dôvodov to nebol. Ten dôvod bol oveľa prostejší. Nuž, možno išlo autorke skôr o šokovanie čitateľa opismi Lizzienho kanibalizmu.
Opisy toho, ako hrdinka do seba pchá manželovo mäsko boli výborné. Doteraz mi v pamäti utkvela predstava, ktorú Youngová opísala celkom podrobne, a
to, ako pečie manželovu pravú ruku - na plechu rozprestreté prsty... a
nakoniec pri jedle odždibkáva mäso z prstíkov. Uff... veľmi dobre
napísaná scéna. A hoci vôbec netuším akej chuti je ľudské mäso, zato mám v živej pamäti opisy "vône", od ktorej (nielen) hrdinku toľko napínalo.
Ak nie ste príliš citlivý, občas ulietate na čiernom humore, knižka sa vám bude určite páčiť, má totiž dokonalú chuť ;-)
Moje hodnotenie: ★★★★
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára