Autor: Alexandra Potter
Vydavateľstvo: Noxi
Preklad: Linda Waclavová
Počet strán: 344
Rok vydania: 2013
Emily Albrightová sa po niekoľkých nevydarených vzťahoch rozhodla načas si oddýchnuť od dnešných mužov. Schúliť sa niekde do bezpečia s obľúbeným románom Pýcha a predsudok
a vrátiť sa späť do dôb, keď boli muži ešte šľachetní... Keď ju jej najlepšia kamarátka Stella pozve na týždennú dovolenku do Mexika
plnú margarity a lovu na mužov, Emily dá radšej prednosť poznávaciemu
výletu do miest, kde kedysi žila Jane Austenová. Nie sú tam však žiadni
muži snov. Autobus je plný penzistov až na Spika Hargreavsa, mizerne
naladeného novinára, ktorý píše článok o tom, prečo by väčšina žien
chcela stretnúť práve pána Darcyho. Potom vstúpi do izby a ocitne sa tvárou v tvár pánovi Darcymu. A odrazu sa sen každej ženy začne stávať realitou...
Nuž, kde začať? Chváliť alebo haniť? To sú otázky, ktoré si kladiem pri písaní tejto recenzie. Lebo vskutku, z tejto knihy mám zmiešané pocity...
Začnem hneď nadpisom Dokonalé rande - v podstate sa toto slovné spojenie spomína na úvodných stranách, kde hlavná hrdinka skúša šťastie pri hľadaní pána Pravého, no ako čítate ďalej, už sa dej okolo dokonalého rande vôbec netočí, tak nechápem prečo práve "Dokonalé rande" zvolila prekladateľka ako názov knihy.
A teraz prejdime k samotnému dielu. Štylizácia výborná, dej má dynamiku, plynulo sa posúva ďalej; číta sa to naozaj príjemne a ľahko. Dokonca si knihomoľku Emily celkom obľúbite - je strelená a trochu nešikovná, z čoho plynie množstvo vtipných situácií. Na poznávacom zájazde "po stopách Jane Austenovej" sa spoznáva s mnohými staršími paniami a s jedným mladíkom - novinárom Spikom, ktorý absolvuje zájazd pracovne. Píše článok o tom, prečo ženy na celom svete milujú pána Darcyho.
Uff, keď si spomeniem na Spikea, napadá mi iba jedno slovo - neokrôchaný. Ten chalan v sebe nemal žiadnu šťavu. Pôsobil unudene, neupravene a neohrabane. Nevravím, že k hlavnej hrdinke sa nehodil, skôr naopak - boli si podobní. Ale ako hrdina nebol pre mňa -ako čitateľku- dostačujúci. I keď v porovnaní so správaním sa pána Darcyho (pravdaže podľa Potterovej!!!) vyšiel lepšie :-)
Autorka využila líniu príbehu Austenovej Pýchy a predsudku. Príbeh Emily a Spikea sa totiž až nápadne podobá príbehu Elizabeth a Fitzwilliama. Čo bol Potterovej zámer a vôbec jej to nevyčítam (príbeh je taký krásny, že som ho sama čítala minimálne päťkrát, nehovoriac o tom, koľkokrát som ho videla ;-) ). To, čo jej vyčítam je zakomponovanie pána Darcyho do deja. Prechod zo súčasnosti do minulosti a stret novodobej dievčiny s historickou postavou bolo na mňa prisilné sústo. Ešte kebyže sa to hrdinke snívalo, okej, ale takto? Zléééé! Z pána Darcyho jednoducho spravila suchára, narcisa, namysleného chlapíka, horenosa.
Aby som knihe však len nevyčítala, mala aj svoje svetlé stránky. Ako som spomínala, bola vtipná a hravá a romantická. A nebyť tých nešťastných stretnutí s pánom Darcym, ohodnotila by som ju vyššie. Nuž, autorka si na seba uplietla poriadny bič...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára