Od tajného ctiteľa

"Azda sa pohŕdavo usmievaš tomuto bielemu papieru, ktorý milostivo prijal šepot srdca horiaceho slnečnou žiarou. Nesmej sa, lebo biely papier sa rozplače neviditeľnými slzami a krv, ktorou sú napísané písmená, vytečie z ranenej duše a vybledne.

Nevieš kto som a kde som. Delí ma od Teba nebo i zem. Slnko je ďaleko od Teba, no predsa Ťa zohrieva svojím teplom. Aj hviezdy sú ďaleko, ale ony Ti svojím trbletom šepkajú v tichej noci. Ja som ešte ďalej od Teba, a predsa - budím Ťa každé ráno hlasnými údermi srdca a večer Ťa uspávam šepotom piesne svojej skrytej lásky.

Keď sedím osamelý v nočnej tme a počúvam šum lístia, myslím si, že je to šum Tvojich šiat. Keď počúvam spev lesných vtákov, myslím si, že počúvam Tvoj čarovný hlas. Keď sa dívam, ako ma budí slnečný deň, myslím si a cítim, že si to Ty. Krv z mojej pravice Ti prinesie pieseň, ktorá vychádza z mojej hrude.

Keby som mohol nájsť papier veľký ako celá zem a popísať ho všetkou svojou krvou, ešte vždy by moje srdce nemohlo vysloviť všetku lásku, ktorú k Tebe cítim. Viem, že si pre mňa nedostižná, ale som šťastný, lebo moje srdce je naplnené Tebou..."

/ľúbostný list Nere Keglevičovej od tajného ctiteľa/
(Gričská čarodejnica: Spolok diablov; Marija Jurič Zagorka)