Autor: Faïza Guène
Vydavateľstvo: Neo
Preklad: Jarmila Pospěchová
Počet strán: 136
Rok vydania: 2006
Hlavnou hrdinkou je pätnásťročná Doria – marocké dievča, ktorá žije so svojou matkou na predmestí Paríža. Otec ich opustil a vrátil sa späť do Maroka. Mladá hrdinka je chudobná, no nie je preto zatrpknutá. Silu čerpá z rozhovorov s 28ročným kamarátom Hamoudim, ktorý sa živí dílerstvom. Pravidelne sa u nich strieda jedna sociálna asistentka za druhou a snažia sa im pomôcť. Matka sa zapíše do kurzu, v ktorom ju naučia písať a čítať, aby si vďaka tomu mohla nájsť lepšiu prácu a Doria si začne privyrábať ako babysitterka.
Ľudia sú optimisti a nepochybne je ním aj hlavná hrdinka. Aj keď hľadí na svet so svojimi mladými nevinnými očami, nestráca nádej, že jedného dňa nebude chudobná, že jedného dňa jej matka nebude nešťastná a zabudne na svojho bývalého muža... proste, že bude lepšie.
Jednoduchým a ľahkým jazykom so štipkou humoru sleduje a opisuje Doria svet okolo seba. Zaujali ma jej nespútané prirovnania typu: čistiaci prostriedok Made in Černobyľ, malá obývačka Made in Ikea; či „duchaplné“ poznámky ako: „Som si istá, že taký Al Pacino by si nikdy nedal zobrať desiatu. Hneď by vytiahol poloautomat, odstrelil by ti palec, a koniec – viac by si si ho nemohol cmúľať večer pred spaním.“ a „Je taká plochá, že by ju mohli odfaxovať.“ Zvyšok si už musíte prečítať vy ;-)
Moje hodnotenie: ★★★
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára