Ráno neplačem

Názov knihy: Ráno neplačem (2006) 

Autor: Katarína Gillerová

Vydavateľstvo: Slovenský spisovateľ

Počet strán: 288

Rok vydania: 2006, 2017

Tridsaťpäťročná výtvarníčka Martina Hanáková, ktorá žije s dcérou v bratislavskej Petržalke, svoju rodinu nevidela už niekoľko rokov. Pozvanie na svadbu, ktoré nájde v poštovej schránke, rozkrúti kolotoč spomienok. Detstvo na strednom Slovensku, poznačené vážnou chorobou brata a starej matky, prvá láska, zrada najbližšej priateľky, tragické udalosti v rodine, manželstvo s nemilovaným mužom a vášnivý zakázaný vzťah. Má alebo nemá ísť na svadbu v rodnom meste? Čo ak sa tam stretne s mužom, ktorého kedysi nadovšetko milovala?

Niektoré veci, ktoré sa nám stanú, neovplyvníme. Môžu nás posilniť, no rovnako aj zlomiť. Hlavná hrdinka Martina tiež nemala vždy na ružiach ustlané. Manžel Fedor ju päť rokov dozadu nechal napospas osudu - bez peňazí, s malou dcérkou. Ušiel do Švédska spolu so svojou milenkou. Zdrvená Martina sa iba horko ťažko zviechala na nohy. Nikdy nebola nútená pracovať, pretože Fedor zarobil dosť pre oboch, a tak sa musela začať poriadne obracať. Svokra sa jej otočila chrbtom a domov, do rodných Bielovíc, sa vrátiť nemohla pre pichľavé spomienky, ktoré ju s najbližšou rodinou rozkmotrili. 

V súčasnosti je už Martina so svojim životom spokojná. Žije s 10-ročnou dcérkou v byte v hlavnom meste. Našla si kamarátky, dve susedy, s ktorými si zvykne posedieť pri vínku a rozoberať život, mužov, prácu, či rôzne iné ženské témy. 

Príjemný stereotyp jej naruší pozvánka na svadbu od dievčiny, ktorá žije v jej rodnej obci. Tu začína kolobeh spomienok na detstvo a mladosť hlavnej hrdinky, vďaka čomu má čitateľ možnosť prezvedieť sa o nej viac a urobiť si aký taký obraz o jej doterajšom živote. Život je to bohatý, spomienky trpko-sladké... a chuť vrátiť sa späť do Bielovíc veľmi malá. 

Napriek tomu sa Martina rozhodne na svadbu zájsť. Stretnúť sa s najlepšou kamarátkou Darinou, so svojou prvou láskou a napokon, po rokoch hnevu aj so svojim otcom. Mnoho vecí ostalo nevypovedaných, no po Martininom návrate sa mnohé vyjasnia.  

Román je plný postáv, ich príbehy sú navzájom poprepletané. Autorka rada rozpráva príbehy, kde sa minulosť prelína so súčasnosťou. A v tejto knihe to platí dvojnásobne. Často som mala pocit, že hrdinku viac sledujeme v dobe, na ktorú si sama spomína, ako v tej, v ktorej práve žije. Možno stačilo napísať prológ v súčasnosti a prvá kapitola mohla rozohrať dej z minulosti, ktorý by pekne plynule prešiel kapitolu po kapitole až do súčasnosti. Čitateľ by sa tak vyhol neustálemu "prepínaniu sa" z doby minulej do doby dnešnej. Nuž ale autorka sa rozhodla napísať to tak, ako to napísala. A nemožno jej uprieť množstvo čitateľov, ktorým sa kniha páči prese taká aká je. Mňa to však (to "preskakovanie"), priznám sa, trochu rušilo. 

Nuž, pre mňa bola táto kniha jednou z tých slabších od Katky. 

 

Moje hodnotenie: ★★★