Porcelánová láska

Názov knihy: Porcelánová láska (2017) 

Autor: Kristína Ježovičová

Vydavateľstvo: Elist

Počet strán: 240

Rok vydania: 2017

Stela je navonok typická tínedžerka. Občas čitateľná ako otvorená kniha, inokedy nepredvídateľná. Občas kričí, inokedy tajomne prehĺta krutú pravdu o rodinnej kríze, ktorá ju reže zvnútra ako nôž. Nikto jej nerozumie a zdá sa, že o to ani nestojí. Pred všetkými tají, že jej nevlastná matka bojuje s rakovinou. Ani kedysi jej najlepší kamarát Viktor nedokáže nájsť spôsob, ako prebúrať hrubé múry zatrpknutosti a samoty, ktoré si okolo seba vystavala. Nič však netrvá večne. Krehké črepiny bolesti a sklamania otvárajú bránu do ďalekej minulosti, ktorá nikdy nezostane pochovaná. Aký vrtkavý je čas? Plynie ako rieka, aby pohltil dávne krivdy a zotrel hranicu medzi prítomnosťou a minulosťou?

Ach, tá láska. Je ako drahá porcelánová šálka. Krásna, kým ju máte vystavenú na poličke. No keď z nej pijete príliš často a obľúbite si ju, stále je tu hrozba, že vám vypadne z rúk a rozbije sa. A potom prídu výčitky... Keby zostala na poličke... Keby...

Príbeh o Milenke a jej prsiach, ktorý nečakane skončil v knihe Milenkine prsia, ožíva vo svojom pokračovaní. Rátala som s tým, že nám autorka tentoraz prinesie podrobný príbeh mladej Stely. Tá v prvej časti nedostala veľa priestoru, aby sa prejavila, vedeli sme len, že mala v pláne kúpiť prsia svojej macoche... Potom dostala do rúk knihu Milenkine prsia a my už sme sledovali príbeh mladej Emilly. Ten však nebol dopovedaný. Preto sme sa nakrátko aj v tejto knihe vrátili do 19. storočia, aby sme jej príbeh dokončili.

Dozvedeli sme sa, že Emilly operáciu prežila a zároveň sledovali, akým smerom a s kým jej život pokračoval. S ukončením jej životnej story sme sa znova vrátili k Stele a jej tínedžerským problémom. Videli sme jej nestálu povahu, jej zmýšľanie (ktoré bolo hodné pubertiačky - tu musím podotknúť, že autorke sa podarilo hodnoverne zobraziť obraz mladej ženy, ktorá sa stále hľadá, rozmýšľa čo v živote chce dosiahnuť a je plná emócií, ktoré ňou bičujú kvôli tomu, čo sa deje u nej doma (s jej nevlastnou matkou), čo sa deje v škole, i na poli vzťahov). 

Stela sa trápila pre chorobu svojej macochy. Snaží sa s tým vyrovnať po svojom, no nie je to jednoduché. Stráni sa okolia, dokonca k sebe nechce pustiť ani svojho najlepšieho priateľa, suseda od vedľa, Viktora. Viktor jej bol vždy veľkou oporou. No keď na leto odišiel do Anglicka, kde si trochu privyrobil, na kamošku mu neostával čas. Obaja si svoj nezáujem vyčítali. Obaja ho vyčítali i tomu druhému. Kamarátstvo sa však nevyparí ako para nad hrncom. Kamarátov spája puto - silné puto. A to, plus isté okolnosti, opäť priviedli Stelu a Viktora k sebe. 

Príbeh bol veľmi pekne vystavaný a všetko na konci zapadlo do seba presne ako malo. Dopovedalo nevypovedané. Škoda len, že bol takto nepodarene rozdelený. Keby boli obe časti (obe knihy) v jednom celku, bolo by to bývalo určite lepšie. Aspoň by vo vás po prečítaní prvej časti neostal ten zvláštny pocit, že vám niečo ušlo/že ste boli o niečo ukrátený. 

Rozhodne odporúčam čítať obe knihy pekne jednu po druhej 😉

Nakoniec si ešte neodpustím jeden citát, ktorý ma dostal: 

...hovoríte so ženou, ktorá klesla tak hlboko, že pivnica je pre ňu vlastne piate poschodie budovy.

Moje hodnotenie: ★★★★

Milenkine prsia
1. Milenkine prsia

2. Porcelánová láska