Nenalezená

Z poľského originálu: Nieodnaleziona

Autor: Remigiusz Mróz
 
Vydavateľstvo: Domino

Český preklad: Petr Vidlák
 
Počet strán: 328

Rok vydania: 2018

Desať rokov po tom, ako zmizla snúbenica Damiana Wernera, uvidí jej tvár na jednej z fotografií na sociálnej sieti. Werner sa najskôr domnieva, že ide len o náhodnú podobu, ale potom nájde ďalšiu jej fotku. Fotku, ktorú urobil on sám iba niekoľko dní pred Ewiným zmiznutím - a ktorú nikomu neukázal. Kto teraz dievčinu hľadá prostredníctvom internetu? A je to naozaj ona? Damian poznal svoju milovanú od detstva, trávili spolu každý deň. Pri hľadaní odpovedí na svoje otázky ale zisťuje, že o nej nevedel všetko...

Damian a Ewa boli stvorení jeden pre druhého. Ich láska bola krásna, silná.... kvitla. Bolo iba otázkou času, kedy ju spečatia sobášom. Nestalo sa tak. Damian mal v pláne vysloviť sa, no práve vtedy sa ocitli v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Skupina mladíkov sa do nich pustila - jeho zbili až na pokraj smrti a Ewu niekoľkonásobne znásilnili. Vtedy Damian videl svoju Ewu naposledy. 

Prešlo desať rokov, no z Damianovej mysle jeho milovaná nezmizla. Na polícii bola vedená ako "Nenájdená". A hoci to spočiatku nevyzeralo tak, že by sa po toľkých rokoch našla, predsa len sa stalo niečo, čo svedčilo o opaku. Damiana na Ewu upozornil jeho priateľ Blitz. Ukázal mu jej fotku na sociálnej sieti a pýtal sa: je to ona? Alebo je to len niekto, kto jej je veľmi podobný? Desať rokov je desať rokov...

Damian nepochybuje, že je to jeho Ewa. Dokonca dospel k názoru, že mu nechala cez fotografiu odkaz. Odkaz, ktorý mal pochopiť len on. A Damian? Pochopil. A chytil sa... 

Málokedy sa k nám dostane kniha od poľského autora. Je úžasné, že Domino zalovilo aj v týchto vodách. Neurobilo tak nadarmo. Mróz je talent. Vie písať. Má svojský štýl - chvíľu som si musela naň zvykať. Rozčítava sa ťažko. Spočiatku som mala pocit, že sa dej posúva iba veľmi pomaly a vlastne o mnohom ani nevypovedá. Možno to spôsobilo striedanie kapitol z pohľadu Damiana a z pohľadu Kasandry. Nie, nebolo to rušívé, ak vám napadlo toto. Naopak, oba príbehy boli zaujímavé a keďže hrdinovia spolu komunikovali, vždy ste trochu sledovali oboch. Kasandrin príbeh bol však desivejší...

Kasandra žila s mužom, ktorý si svoje starosti vybíjal na svojej manželke. Pripisoval jej všetko zlo sveta, dával jej za vinu aj to, čo sa nestalo. Odpor bol márny. A Kasandra sa chovala tak, ako sa v tejto situácií chová každá tretia žena (podľa štatistík, ktoré uviedol autor v poznámke na konci) - nechala sa svojim manželom otĺkať a neurobila nič pre to, aby tomu zabránila. (Pravdaže, v tomto prípade má Kasandra plán ako uniknúť násilníckemu manželovi, no vyžaduje svoj čas.)

Autor veľmi dôveryhodne popísal prejavy násilníka na obeti - až z toho mnohokrát boleli oči. Pýtala som sa - je to vôbec možné? Jeden by si myslel, že niečo také sa už v tejto modernej spoločnosti nedeje. Žiaľ, opak je pravdou. A často to končí tragicky. Som rada, že na to vo svojom románe Mróz upozornil. 

Čomu som sa veľmi tešila, bola druhá polovica románu. V nej to Mróz neskutočne rozbehol a ja som začala byť zvedavá, ako to celé nakoniec dopadne. Autor čitateľovi priniesol niekoľko nečakaných zvratov. A keď už ste si po tom prvom mysleli, že toto sa mu fakt poradilo, prišiel s ďalším zvratom. Báječné! Ale čo to finále? Akoby Mróz trošičku zaváhal a nedotiahol to... neviem 😧

Napriek pár výhradám to ale bolo výborné čítanie. Mrózovi nemožno uprieť talent. Jeho fantázia pracuje na plné obrátky. Myslím, že o ňom ešte budeme počuť 😉

Moje hodnotenie: ★★★☆