Takmer definitívny zoznam najhorších nočných môr

Originál: A Semi-definitive List of Worst Nightmares (2017)

Autor: Krystal Sutherland
 
Vydavateľstvo: Yoli
 
Preklad: Monika Srnková

Počet strán: 312

Rok vydania: 2018

Odkedy starý otec Esther Solarovej stretol smrť, celá rodina trpí strachom. Estherin otec je agorafobik a už šesť rokov nevyšiel zo suterénu. Brat Eugene sa bojí tmy a bez baterky neprejde ani krok. Mama Rosemary sa zas desí nešťastia. Solarovci veria, že sú prekliati a že raz ich to, čoho sa boja najviac, privedie do hrobu. Lenže Esther kliatbu obíde... takmer. Zatiaľ nevie, z čoho má najväčší strach, a tak sa pre istotu vyhýba všetkému, čo u nej môže vyvolať fóbiu. Esther je presvedčená, že má situáciu pod palcom, až kým nestretne bývalého spolužiaka zo základnej školy, svoju prvú lásku, Jonaha Smallwooda...

Ľudia sú rôzni. Na svete sa deje toľko neuveriteľných vecí, že pomaly prestávame veriť aj v tie, ktoré by mohli byť uveriteľné. Tento román je toho jasným príkladom. Otec hlavnej hrdinky sa jedného dňa zavrel v suteréne, kde žije dodnes a strach ho ovláda natoľko, že z neho nikdy nevychádza - ani kvôli manželke, ani kvôli deťom (dosť neuveriteľné, však?). Ešte bizarnejšie je, že Estherin brat Eugene sa bojí tmy až tak veľmi, že v dome nikdy nezhasínajú svetlá (to musí byť účet za elektirnu 🙏), ale najbizarnejší príbeh je príbeh starého otca Reginalda, u ktorého to všetko celé začalo. On totiž stretol smrť 😲 To už je aké fantasy...

A poďme ďalej... Hlavná hrdinka tiež nie je neviniatko, ale poriadne číslo. Každý deň si na seba navlieka kostým zobrazujúci literárne či filmové postavy (Odkiaľ ich len brala? Kostými, nie postavy 😵) Ďalej si spísala na papier zoznam svojich nočných môr, vďaka čomu si myslí, že sa s nimi lepšie "popasuje". No, možno ani nie. Ona si ich v podstate iba vypisuje - a prvé miesto necháva prázdne. Tam musí byť najsamhoršejšia fóbia akou trpí. Ale aká to je? Esther zatiaľ nevie, a popravde, chce to nevedieť čo najdhšie. Aby neskončila ako jej rodinní príbuzní...

Na to, aby sa so svojimi morami "popasovala" má kamaráta Jonaha, ktorý je okrem iného aj jej dávnou láskou. Stretáva ho po rokoch na autobusovej zastávke. Tam ju, darebák jeden, nečakane okradne. 

Toto ich stretnutie však nie je posledné. Jonah totiž Esther nechtiac vezme aj spomínaný zoznam s nočnými morami a jeho zvedavosť na seba nenechá dlho čakať a opäť sa s Esther stretáva. Chce jej pomôcť zbaviť sa strachu a zvýšiť jej sebavedomie. 

Esther sa spočiatku bráni, nechce experimentovať so svojim strachom, bojí sa, že by sa jej zoznam mohol pri tom všetkom navýšiť o ďalšie fóbie, a o to ona naozaj nestojí. Jonah je však presvedčený, že Esther dokáže pomôcť. Verí, že dievčina prekoná svoj strach a bude žiť normálnym životom amerického tínedžera. 

Jonah je vo svojej misii úspešný. Spolu s Esther trávia čoraz viac času spolu, stávajú sa z nich dobrí kamaráti. A z dobrého priateľstva medzi mužom a ženou väčšinou vzniká čo? Láska. Áno, láska. U Esther je to jednoznačné. Jonaha milovala od svojich detských liet, a Jonahovi sa Esther tiež vždycky páčila. Takže, čo im bráni?

Kniha veľmi zaujímavo poníma tému strachu. Ten dokáže človeka opantať, až ochromiť. Ono je jednoduché povedať: stačí sa nebáť. Ale skutočne zvíťaziť nad strachom, nad fóbiami, ktorými trpíme, je oveľa zložitejšie. Vyžaduje si to čas, a hlavne odvahu. Myslím, že najmä to sa snažila autorka zachytiť v románe. Pretože, každý z nás má z niečoho strach. A to je normálne. Normálne to prestáva byť, keď so svojim strachom nedokážeme "bojovať", keď sa mu podriaďujeme a necháme sa ním ovplyvňovať v našom konaní. 

Napriek nezvyčajnej téme, ktorú si autorka zvolila, za čo jej patrí "palec hore", ju pojala príliš nešťastne. Priplietla do celého príbehu priveľa "neuveriteľnosti". A hoci sa číta ľahko a rýchlo, v niektorých pasážach vyznieva nudne, čo môže u čitateľa vyvolať tendenciu preskakovať niektoré vety, ba odstavce. 

Ja osobne som z nej dosť sklamaná 😕

Moje hodnotenie: ★★☆