Cocky Bastard

Názov knihy: Cocky Bastard (2015) 

Autor: Penelope Ward & Vi Keeland

Vydavateľstvo: Kindle Edition

Počet strán: 336

Rok vydania: 2015

Aubrey Bloom sa vydáva na cestu naprieč Amerikou. Chystá sa začať nový život v novej práci. Po ceste niekde uprostred Nebrasky stretáva Chanca Batemana. Tento očarujúci Austrálčan jej v tom okamihu obráti celý život na ruby. Pri spoločnej ceste zažívajú najväčšie dobrodružstvo svojho života. Vzájomné sympatie nenechajú na seba dlho čakať a Chance s Aubrey prenechajú svojej vášni voľný priebeh. Všetko vyzerá skvele a ružovo, až dokým Chance nečakane neopustí Aubrey pred koncom ich cesty. Aubrey nechápe, čo sa stalo. A keď sa po dvoch rokoch zjaví pred jej dverami, nevie, či ho má nakopať alebo od šťastia vybozkávať.

Vždy ma lákalo prečítať si knihu, ktorá vzišla zo spoločného úsilia mojich obľúbených spisovateliek (teda minimálne Vi Keeland medzi ne patrí 😍). Na konte majú dievčatá viacero titulov, z ktorých som sa nakoniec rozhodla pre tento. 

Po tom, ako som čítala samostatnú tvorbu Vi Keeland aj Penelope Ward, dovolím si tvrdiť, že viem zhruba presne, ktorá autorka mala ktoré časti na svedomí. Predpokladám, že Vi priniesla do knihy závan humoru, aby čítanie nebolo zdĺhavé a malo iskru. Penelope mala zas na svedomí zápletku. Usudzujem z toho, že vo svojich knihách často používa rovnakú šablónu, čo vie po čase buď hnevať, alebo nudiť. Jej hrdinovia sa stretnú, zblížia a potom ich na nejaký čas od seba oddelí, aby sa mohli znovu zbližovať 😜

Tak je to aj teraz medzi Aubrey a Chancom. Obaja sú "rozkošní", ak ich môžem častovať nejakým prívlastkom. Aubrey je mladé dievča, ktoré nedokáže odolať austrálskemu prízvuku, obzvlášť tomu Chancovmu... a tomu, ako vyslovuje jej meno. 

Chance, vedomý si čara svojej osobnosti je ňou uchvátený. Tuší, že stretol dievča svojho života. Výborne spolu komunikujú, majú podobné názory a ťahá ich to k sebe ako dva magnety. 

Ich vzťah naberá turbulentný spád hneď od začiatku, až si čitateľ hovorí, ale čože, čože a o čom budú zvyšné 2/3 knihy, keď sa nám holúbkovia zaláskujú a pocukrujú hneď v úvode? Nuž, autorky presne vedia, že po smiechu býva plač. Keď sa Aubrey ráno zobudí a na ruke zbadá falošnú obrúčku, vôbec netuší, že ju čaká sklamanie. Nie, naopak, spomína si na tú bláznovú noc v Las Vegas, kedy si s Chanceom pred Elvisom vymieňali sľuby a na prsty navliekli prstienky. To, že vtedy videla Chanca naposledy, zistí až neskôr. Oveľa neskôr... pretože ako čerstvo zamilovaná čaká na príchod svojho milého... a čaká, a čaká. Ale on -slovami speváka Mekyho- nechodí, stále nechodí, čo je s ním, je mi biedne... Keď si naplno uvedomí, že Chance sa nevráti, je v šoku. Postupne však prejde všetkými štádiami - smútku, hnevu, apatie. Pomaly pokračuje vo svojom živote a na Chanca sa snaží všemožne zabudnúť.

Prejdú dva roky a čitateľ má možnosť začať čítať príbeh očami hlavného hrdinu. Príde i vysvetlenie, prečo Aubrey opustil bez slovka rozlúčenia. On sám na ňu za ten čas nedokázal zabudnúť a vracia sa, aby zistil, či sa usadila, alebo či má ešte šancu zabojovať o jej srdce. Srdce, ktoré tak surovo pošliapal. 

Keď sa objaví na prahu Aubreynho domu, netuší, čo ho čaká. Avšak neráta s tým, že Aubrey s ním nebude chcieť ani len prehovoriť. Začína sa teda "uháňačka". Chance je Aubrey stále za pätami, v snahe vysvetliť jej, čo sa stalo...  

 
Tu musím podotknúť, že autorky išli v tomto prípade trochu do extrému. Neviem, či by sa v reálnom živote našiel muž, ktorý by bol ochotný pre lásku svojho života urobiť všetko to, čo robil Chance pre Aubrey. Ak by sa taký predsa len našiel, tak potom "má úcta, pane". Pozdravujem 😉

Táto druhá časť knihy bola pre mňa dosť únavná. Neustále doťahovanie sa, tzv. hranie sa na mačku a myš mi akosi nezapasovalo. 

Celkovo príbeh nevyznieva dosť dôveryhodne a hoci ide o oddychovku, ktorá je predovšetkým zameraná na erotickú stránku (scén v tomto duchu bolo v knihe požehnane, na mňa aj trochu moc), takže nemusí vyznievať hodnoverne, prišlo mi to nezáživné. Keby aspoň toho humoru bolo viac... jediné, čo pobavilo, bola koza, na ktorú natrafili ešte na svojom road tripe. Ale ochočiť si ju ako domáce zvieratko? Keď máte veľkú záhradu, prečo nie? Ale držať ju v chalupe? Ej, baby, baby, premýšľam, či ste niekedy nejaké zvieratko chovali... Nuž, i preto dávam nízke hodnotenie.

Moje hodnotenie: ★★