Raffael

foto by koki

Z talianskeho originálu: Il ragazzo Raffaello (1971)

Autor: Rolando Christofanelli
 
Vydavateľstvo: Slovenský spisovateľ

Preklad: Miroslava Vallová
 
Počet strán: 336

Rok vydania: 2018

Príbeh najmladšieho z velikánov renesancie – Raffaela Santiho, jeho krátkeho, no bohatého a dramatického života, o ktorom sa zachovalo málo autentických správ. Rolando Cristofanelli, spisovateľ a historik umenia sa pokúsil preniknúť k Raffaelovej osobnosti znútra, rekonštruovať jeho názory na svet, ľudí a umenie. Fiktívny denník, ktorý si umelec začína písať ešte v detstve, nás zavedie najprv do Perugie, kde sa zaúča do maliarskeho remesla. Nasleduje Florencia, kde sa márne pokúša uplatniť, a napokon Rím, kde sa dočká vytúženej slávy, bohatstva a uznania. Postupne sa stávame svedkami umelcovej tragédie: v zápase o vrtkavú priazeň spoločnosti odovzdáva všetky sily umeniu, až mu z nich nezostáva ani toľko, aby mohol ďalej žiť.

Akoby som ja niesol vinu za našu biedu, alebo akoby mi prislúchala.

Od mala bolo Raffaelovi vštepované, že ak sa chudobný narodil chudobný musí aj zomrieť. Nie je možné zmeniť smerovanie svojho života a túžiť urobiť niečo veľké, mimoriadne, čo by ho vytrhlo z pazúrov biedy. Ale on sa už ako dieťa rozhodol, že pôjde za svojimi snami a nikdy sa nevzdá svojich túžob. Videl sám seba bohatého a úspešného. 

Chcel som sa učiť maľovať a písať. Farby vo mne vzbudzovali nadšenie.

Prvý kontakt s umením získava vďaka otcovi, ktorý renovoval nábytky, pozlacoval svietniky, maľoval a písal básne. Jeho umenie však bolo ploché, bez vášne a tvorivosti. Iba mechanické, bez výnimočnosti. Jedenásťročný Raffael Santi vnímal svojho otca kriticky a túžil byť úplne iný. Jeho prvoradou vlastnosťou bola systematickosť, ovládať umenie, zdokonaľovať sa a vyťažiť zo všetkého maximum. Každý jeho krok bol uvedomelý a naplánovaný s cieľom byť úspešný. Tak ako v tvorbe, aj v osobnom živote. Je však všetko naozaj priamočiare ako si človek predsavzá?

Usiloval som sa nájsť si vlastnú cestu v smere, ktorý naznačil môj učiteľ, no dôsledne som odmietal v jeho diele všetko, s čím som nesúhlasil.

Učiteľom sa mu stáva Pietro Perugino, ktorého tvorba bola klasická, nemoderná. Raffael, aj keď je jeho učiteľom, vníma Perugina kriticky a odmieta podriadiť sa jeho striktným požiadavkám v umení. On sám je hnaný vlastnou ctižiadostivosťou a túžbou po slobodnej tvorbe. Slobodnej a modernej. 

Hľadal samého seba, odmietal kopírovať iných majstrov, stádovito prijímať ich stereotypy. Chcel sa učiť, ale aj zanechať v diele samého seba. Veril si a odhodlane kráčal za svojim cieľom. Perugino Raffaela zoznámi s Florenciou a tá sa pre neho stáva novým cieľom a túžbou. Prvýkrát vidí Florenciu. Tá ho opantá, očarí až natoľko, že už nič iné ako ovládnutie Florencie nie je pre neho prijateľné. 

Keď sa ctižiadosť vymaní človeku z rúk, môže sa zmeniť v šialenstvo. Čas sa nedá predbehnúť. Mám dvadsaťtri rokov. Nesmiem sa vrhať hlavou proti múru, musím počkať, kým ostatní objavia moju hodnotu.

Florencia má byť jeho miestom slávy, prostredím, v ktorom bude najväčším maliarom, ale opak je pravdou. Florencia dýcha čudnou atmosférou, ktorá ho skôr dusí, ako mu vlieva život do žíl a tvorby. V maliarstve má Florencia miesto len pre dvoch velikánov: Michelangela a Leonarda. Večných rivalov, popri, ktorých už iní nemajú miesto. Spoločnosť ho neprijala a Raffael sa cíti porazený, skľúčený a čo je pre neho najhoršie – ešte ani nestihol nadobudnúť slobodu v maľovaní a už je odsúdená na zánik. Tvorí iba na objednávku a plní želanie iných. Preto musí z Florencie, ktorá ho dusí, odísť.

Zdalo sa, že Rím je pre mňa – na rozdiel od Florencie – ideálne mesto, lebo mi poskytuje všetko, čo sa mi v Toskánsku nepodarilo dosiahnuť.

Raffael neprichádza do Ríma ako neznámy, ale na pozvanie a je pod ochranou samotného pápeža Júliusa II. Dostáva množstvo objednávok a čaká na splnenie svojho sna – dostať samostatnú stenu. Jeho život a tvorba sa podriaďuje jedinému, byť úspešný, bohatý. Chcel byť ako aristokrati. Hýrivý život, plný slastí však ničil jeho krehké telo. Nemienil sa ich vzdať a preto následky dlho nenechajú na seba čakať.

Raffael Santi tvoril v období plnom zaujímavých osobností a to nielen výtvarného umenia. Florencia a Rím v sebe ukrývali skvosty a je to najplodnejšie a najvýznamnejšie obdobie v Taliansku. Práve preto bolo ťažké presadiť sa. Život Raffaela je plný systematickej, cielenej práce a obetí, priame dláždenie cesty až do cieľa. Nič nenechával na náhodu a disciplinovane sa dostal až na vrchol. Bola to  pozoruhodná osobnosť talianskych dejín. 

Kniha prináša zaujímavé informácie nielen o Raffaelovi, ale aj pohľad na Michelangela, s ktorým sa stretáva vo Florencii a Ríme. Rafaellovými opismi, postrehmi autor odhaľuje mnoho zo zlatého veku talianskych dejín. 

Je to hodnotené dielo a Cristofanelli si zaslúži vzdať hold za prácu, ktorú vynaložil pri písaní knihy. Denníková forma je príťažlivá a navádza k autentickosti. Vďaka Slovenskému spisovateľovi sa dozvedáme o ďalšom zaujímavom umelcovi.

Moje hodnotenie: ★★★★