Zalej Františka, miláčik

 
Názov knihy: Zalej Františka, miláčik (2011) 

Autor: Sandra Grüner Miškolciová  

Vydavateľstvo: Slovart

Počet strán: 168

Rok vydania: 2011

„Zalej Františka, miláčik," je veta, ktorú jeho majiteľka počúva zo všetkých strán. Udržať Františka – jediný živý zelený organizmus v byte – v dobrej kondícii je pre ňu rovnako ťažké, ako si udržať chlapa. David prichádza a odchádza, kedy sa mu zachce. Ešte že existuje Cafe Giovanni, ktorá presne vie, kedy ku káve priliať aj frťana a akú terapiu práve potrebuje trojica priateľov. Katastrofy pracovné, partnerské a rodinné sa ani jednému z nich nevyhýbajú, hoci by sa mohlo zdať, že majú atraktívne zamestnania a bohémsky život. Rannou kávou u Giovanniho sa začína každý deň – aj ten, keď Michal rieši tragédiu v rodine, aj ten upršaný, keď si Simona zlomí opätok, rána po tom, keď to večer predtým trochu prehnali s alkoholom a aj ďalší, keď sa milovaný Dávid definitívne vytratí...

Trefné, vtipné, svieže, ľahké. Týmito slovami by som ohodnotila túto knihu. 

Autorka v nej výborne zachytila súčasný svet mladých ľudí, ktorí riešia problémy s rodinou, láskou, prácou v každodennom živote a radi si vyhodia z kopýtka. Hlavná hrdinka je sympatická čoskorotridsiatnička, a tak správne trafená. Každé ráno ju budí jej vlastná mať už o pol siedmej, len aby stihla vstať včas do práce (kde mimochodom chodí na 9.00 h). Dialógy medzi matkou a dcérou sú vykreslené bravúrne. A ja ďakujem bohu, že nech už je moja mama aká je, nerobí mi budíček (ale to bude tým, že vstávam skôr ako ona ;-) ). 

Vzťah dcéry a matky je tu opísaný len ako jeden z mnohých možných vzťahov, v ktorom si tieto dve ženy nerozumejú. Matka chce len to najlepšie pre svoju dcéru - čo vidí v tom, že ju vydá; a dcéra zase chce žiť samostatný život, nechce byť neustále poučovaná a komandovaná vlastnou matkou. Tým, že sa ich "záujmy" navzájom bijú, vzniká množstvo humorných situácií. 

Hrdinka tiež nemá šťastie na mužov. Má však oporu vo svojich priateľoch - puntičkárke Simone a homosexuálovi Michalovi. Spolu často riešia svoje dilemy a lá muži, práca, matky, nad pohárikom v Cafe Giovanni, kde sú pravidelnými štamgastmi.

Autorka má veľmi kvalitne vystavané dialógy - či už medzi kamarátmi, sestrami, kolegami. Na mnohých z nich (často práve na štipľavých hláškach) som sa naozaj schuti a nahlas zasmiala. 

Kniha síce končí otvorene, no vôbec mi to neprekážalo. A na obsah, ktorý ponúka je aj dostatočne dlhá. 

Výborná oddychovka na spríjemnenie jedného popoludnia.

Moje hodnotenie: ★★★★★