Autor: Eva Urbaníková
Vydavateľstvo: Evitapress
Edícia: Evitovky
Počet strán: 304
Rok vydania: 2011
Na pokojný život nie je čas. Keď si
okolo tridsiatky upraceme svoje vzťahy, náš život už nemá veľké výkyvy a
všetko vyzerá pokojné, prichádza facka od rodičov. Zachytí ich kríza
stredného veku, syndróm prázdneho hniezda a my musíme zachraňovať to, o
čo sme sa celý život opierali. Ich vzťah. A keď sa to po mesiacoch alebo
rokoch nejako skončí, zistíme, že hormóny sa nasťahovali aj do detskej
izby v našom príbytku, a začína sa ďalší boj. Martina, tridsaťjeden ročná hlavná hrdinka, to má o to ťažšie, že
sama nemá vo svojich vzťahoch celkom jasno. Lebo to, čo by chcela ona,
ten druhý odmieta. Ale ona to - popri „záchrane“ iných vzťahov - jediná
nevidí.
Ľahké, hravé čítanie a nedá mi nepovedať "plážové". Kniha sa hodí k vode, k plavkám, k sandálom, koktailu a štebotajúcim vtáčikom. Nezaťažuje myseľ, a dá sa pri nej celkom fajn zrelaxovať.
Čo je plusom, hlavná hrdinka nie je nesympatická a nerobí nesprávne kroky (obávala som sa toho najmä po knihe Svet mi je dlžný).
Ako mínus som videla večne negativisticky naladenú Martininu sestru - jej jednovaječné dvojča. (Na margo čoho sa v knihe dookola neustále omieľala poznámka o tom, aké sú rovnaké.)
Nech už bola knižka akákoľvek, jedno jej nemožno uprieť - autorku a jej dobrý ťah s búrkou. Hlavná hrdinka sa totiž neuveriteľne bojí búrok. To Evita skvele zakomponovala do deja a vlastne využila túto "slabosť" hrdinky pri jej dôležitých životných etapách. Prvou bolo zoznámenie sa s Martinom, ďalšie sex v aute a nakoniec nechýbala búrka ani v poslednej scéne :-)
Moje hodnotenie: ★★★☆
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára