Neznámemu miláčikovi

Do opatery stien lazaretu vybielených,
kde mŕtvi a umierajúci sen svoj driemu, spia,
bajonetmi, granátmi a guľkami zráňaného
priniesli raz neznámeho miláčika.
Neznámeho miláčika, mladého, udatného,
na bledej tvári ortieľ smrti vpísaný.
Čoskoro krov hrobu pokryje ho,
sivý prach sadne na tvár, na rany.

Zlaté kučery zlepené, vlhké,
snehu bozk mladé na čelo.
Zbledli jemne krojené pery
a srdce v hrudi zamrelo.
S modrými žilkami čela pretkaného
odhrňte zlaté vlny zatúlané.
Ruky na prsiach prekrížte mu.
Miláčikovo telo tuhne, chladne.

Namiesto niekoho raz ho pobozkajte.
Vyrieknite tichú modlitbu nežnú.
Kučierku veselú odstrihnite, nabok dajte,
jedinú, krásnu zlatistú vlnu.
Niečia ruka kučierky hladkala:
Bo la to svätá ruka matky?
Či jasavým vlnám zasvätili sa
pery neznámej ženy, sestry?

Len Pán Boh jediný vie to na nebesiach.
Neznámeho láska uňho ukrytá.
Niečie srdce ho v diali milovalo,
niečia k výšinám vzlietala modlitba.
Zaplakal niekto, keď mašíroval,
keď sošný odchádzal hrdinsky.
Vo chvíľach lúčenia stískal mu niekto ruku,
na čelo vtláčal posledné bozky.

Čaká ho v diali niekto neznámy,
túži pritúliť si ho na srdce.
Leží so zahmlenými modrými očami,
pootvorené pery bozkom smrti sa usmievajúce.
Mládenca, krásavca hrude zverte.
Postojte nad hrobom, čo i slzu vyroňte len.
Na drevo kríža nad hlavu vypáľte:
'Tu neznámy miláčik sníva svoj večný sen.' "

/Marie Revenel La Coste - ošetrovateľka vojakov Konfederačnej armády vo vojenskom lazarete v Savannah/
(Krásna ako ruža; Meagan McKinney)