Daj mi!

Z ruského originálu: Daj mne! (2002)

Autor: Irina Denežkinová

Vydavateľstvo: NEO

Preklad: Ján Štrasser

Počet strán: 160

Rok vydania: 2004

Autorkina debutová kniha poviedok o živote mladých ľudí v Rusku. Výpoveď novej generácie, ktorá vyrástla pod vplyvom západných médií v krajine s tragickou minulosťou východnej Európy. V zbierke poviedok nájdeme poetické, kruté, rozmarné i brutálne príbehy o láske, sexe, drogách, hudbe a živote na uliciach veľkomesta. Príbehy pre mládež o mládeži, ktorá vedie svoj neusporiadaný život. Poviedky z prostredia narkomanov, školákov, rapperov, rockerov a pouličných gangov.

Osobne nerada čítam poviedky (čo je dosť zarážajúce vyhlásenie od osoby, ktorá poviedky píše), avšak Irina ma celkom zaujala. Jej jednoduchý, ľahko zrozumiteľný štýl písania má niečo do seba. Používa veľa slangov i vulgarizmov. Možno aj vďaka tomu stoja jej poviedky za prečítanie. Osobne ma najviac zaujali opisy osôb. Dovolím si na ukážku jeden citovať: "Stojíme úžasne vypeknené v metre - ja mám tesné tričko a šortky, ktoré sa končia skôr ako sa začali, Volkovová má dlhé modré šaty, ktoré ukazujú, kde má prsia a kde zadok, všetko veľké, šťavnaté. Vlasy má svetlé, starostlivo učesané a nalakované. Nos má veľký, ale nešpatí ju. Robí jej imidž."

Aj keď nie všetky poviedky sa mi páčili, niektoré mi dokonca pripadali divné (napr. Moja krásna Ann, Smrť a chat), určite po knižke ešte siahnem. Ak kvôli ničomu inému, tak krz poviedočky Postskriptum a Daj mi!.

Na záver: najzaujímavejšie, čo som sa dozvedela, je že hotdog "...nie je nijaký horúci pes, ale nadržaný pes. Lebo párok sa podobá na jednu časť tela toho psiska..." ;-)

Moje hodnotenie: ★★★