Autor: Tamara McKinley
Vydavateľstvo: Slovenský spisovateľ
Preklad: Nina Mikušová
Počet strán: 304
Rok vydania: 2016
Zdravotná sestra Annabelle Blakeová opúšťa rodný Londýn a hľadá si
uplatnenie na druhom brehu Kanála La Manche – v Paríži. V cudzej krajine
a cudzom meste sa zoznamuje s novými ľuďmi a prostredím, spoznáva
bohémsky život parížskych umelcov 30. rokov minulého storočia a dúfa, že
nájde lásku. Čoskoro ju však osud zaveje do Španielska a tam Annabelle
zažije bezhraničné šťastie, ale i hlboký žiaľ. O dve desaťročia neskôr
iná mladá žena, Annabellina dcéra Eugenie, vystúpi v Paríži z vlaku a na
prvý pohľad si toto nádherné mesto zamiluje. Talentovaná umelkyňa sa s
vášňou vrhá do víru nového vzrušujúceho sveta, no zakrátko zistí, že v
jeho tmavých zákutiach sa skrývajú dávne tajomstvá jej rodiny...
Kde inde sa zamilovať, ak nie v meste lásky - v Paríži? Presne v tomto romantickom meste, konkrétne na moste Pont Neuf, sa zamiloval Henri do Annabelle a Annabelle do Henriho.
Mladý, talentovaný Henri je maliar, ktorý spolu so svojim priateľom, začínajúcim úspešným básnikom Etiennom, žijú pravým bujarým životom v bohémskom meste Francúzska. Mladíci si užívajú život plnými dúškami, kým im cestu neskríži mladá, krásna Angličanka.
Annabelle prichádza do Paríža z rodnej Británie, kde jej otec zmaril kariéru zdravotnej sestry a má problém zamestnať sa v ktorejkoľvek anglickej nemocnici. Našťastie je matka jej spojenkyňou a navrhne jej odísť bývať na istý čas k jej sestre Aline do Francúzska. Aline je spoločenská a priateľská. Dvere jej domu sú otvorené všetkým mladým umelcom a tak Annabelle spoznáva pravý bohémsky život, ktorý Paríž ponúka koncom 30-tych rokov 20. storočia.
Belle nechce byť tete na obtiaž a snaží sa uplatniť ako zdravotná sestra, no v cudzej krajine to nie je také jednoduché, ako si spočiatku myslela. Neklesá však na duchu. Stretáva lásku svojho života - Henriho.
Medzi mladými ľuďmi vzplanie vášnivá láska. Obaja vedia, že si jej dlho neužijú, pretože Henri sa s Etiennom rozhodli odísť bojovať do Španielska. A ktovie, či sa odtiaľ ešte vrátia? Na túto možnosť ale ani jeden z nich nemyslí. Veď nakoniec čo oni vedia o vojne? O jej nástrahách? O bolesti, ktorú prináša? O smútku, ktorý s ňou súvisí?
Po neúspechu uplatniť sa ako sestrička v Paríži sa Annabelle nakoniec rozhodne odísť tiež do Španielska. Dobrovoľných zdravotných sestier je málo a preto ju tam prijmú s otvoreným náručím.
Na čas sa tak cesty Henriho a Annabelle rozchádzajú. Opäť sa stretnú, keď Henriho postrelia a privezú ho do nemocnice, v ktorej Belle pracuje. Na krátky čas sú im dopriate krásne spoločné chvíle. Tie však nakoniec prekazí krutosť a nezmyselnosť vojny. A odlúči ich od seba na desiatky rokov...
Napriek toľkým uplynulým rokom dúfal, že ju tam akýmsi zázrakom znovu uvidí, a tak keď sa napokon objavila, uvažoval, či ju nejako nepričarovala jeho silná túžba.
Je pravda, že ak po niečom veľmi, veľmi, veľmi túžime, môže sa nám to splniť. A Henri veľmi túžil opäť zočiť svoju krásnu, najdrahšiu Belle. Prešlo takmer 20 rokov, čo ju naposledy videl, naposledy držal v náručí. No napriek času ju neprestal milovať.
Keď zahliadne na moste Pont Neuf ženu, tak veľmi podobnú jeho drahej Belle, má pocit, že jeho sen, jeho jediná túžba v živote sa konečne splnila...
Tamara napísala dojímavý, romanticky ladený príbeh popretkávaný krutosťou tohto sveta, krutosťou vojny a v neposlednom rade krutosťou osudu.
Pútavým spôsobom opísala vojnu v Španielsku, ktorej museli čeliť ako Henri s Etiennom, tak i Annabelle. No stopy zanechala nielen na nich, ale i na ľuďoch, ktorí v nej nebojovali, avšak mali tam svojich najbližších či svojich príbuzných.
Príbeh je tak trochu trpko-sladký, napriek tomu je veľmi silný. Miestami dojímavý, miestami romantický, miestami krutý, miestami až ironicky hrubý.
Tuším je to i prvý príbeh, ktorého dej autorka nezasadila do Austrálie. K jeho napísaniu ju inšpiroval výlet do Paríža, kedy ona sama stála na moste Pont Neuf, pozerala na francúzske domčeky a v jednom z okien zahliadla muža sediaceho pri okne. Bol sám a pôsobil nešťastne. Tamara cítila jeho smútok a v hlave sa jej zrodil príbeh, ktorý sa mohol i nemusel stať. A ja si myslím, že sa pokojne aj mohol stať... presne tak, ako ho napísala.
Moje hodnotenie: ★★★★★
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára