Autor: Rachel Kushner
Vydavateľstvo: Inaque
Preklad: Marína Gálisová
Počet strán: 288
Rok vydania: 2020
Píše sa rok 2003 a Romy Hallová, ktorej dali meno po nemeckej herečke, si začína odpykávať dva za sebou nasledujúce doživotné tresty v ženskej väznici v Stanville v kalifornskej Central Valley. Vonku zostal svet, od ktorého ju odstrihli: jej synček Jackson aj San Francisco jej mladosti. Vnútri je nová realita: tisíce žien zápasiacich o to najnutnejšie na prežitie; blufy, predstieranie, každodenné násilie zo strany dozorcov aj väzenkýň; a k tomu čierny humor a absurdity inštitucionalizovaného ľudského života, to všetko zobrazené nesmierne vtipne a presne.
Od tejto knihy som mala vysoké očakávania. Žiaľ neboli naplnené 😔 Knihy z väzenského prostredia mám rada. Prinášajú pohľad na ľudí, ktorí sa ocitli za mrežami za niečo, čo spáchali - či už úmyselne, alebo neúmyselne. Vždy je zaujímavé, niekedy až fascinujúce, vedieť, čo sa odohráva v hlave devianta. Pri tejto knihe však pocit uspokojenia neprišiel.
Autorka, popri príbehu hlavnej hrdinky Romy, približuje čitateľovi aj príbehy ďalších ľudí (nielen odsúdených), čo môže pri troche nepozornosti čitateľa zmiasť. Niektoré scény mi tak prišli celkom zbytočné - pretože dej nijako neovplyvnili, ani neposunuli dopredu. Boli akoby len vsuvkou, bonusom, na vyplnenie miesta (pričom knihe by na kvalite neubral nižší počet strán - naopak, niekedy je to vítané, pretože dielo dokáže mať veľkú výpovednú hodnotu aj na malom priestore).
Po prečítaní knihy (pričom v druhej polovici som s tým už trochu bojovala, pretože ma to začalo nudiť) som mala pocit, že hrdinka sa nikam neposunula. Emočne, podľa mňa, ostala na rovnakom bode, ako keď šla do väzenia. Neviem, či v reálnom živote niečo také môže fungovať. Každý človek sa istým spôsobom mení. Je to prirodzené. Veď, mení sa svet okolo nás. A v literatúre možno túto premenu zobraziť rôznym spôsobom. Napr. sú ľudia, ktorí ostanú zatrpknutí po celý svoj život (tu je dôležité dozvedieť sa, čo bolo príčinou danej zatrpknutosti), no sú ľudia, ktorí za z toho "dostanú" (a tu je dôležité sledovať proces premeny daného jedinca). U Romy som nič podobné neevidovala. Aká prišla za múry väznice, taká za nimi aj ostala. Bez emócií, bez srdca. Rovnako je však možné, že som len zle čítala medzi riadkami 💁
Moje hodnotenie: ★★★
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára