streda 1. februára 2017

Skok do neznáma

Z anglického originálu: The Moment of Letting Go (2015)

Autor:
J. A. Redmerski
 
Vydavateľstvo: Ikar

Preklad: Peter Tkačensko
 

Počet strán: 376

Rok vydania: 2016



Sienna Murphyová sa nikdy do ničoho nepustí bez vopred pripraveného plánu a všetky jej doteraz vychádzali. Hneď po promócii si našla prestížne zamestnanie a získala vytúženú stabilitu – až kým ju práca nezaviedla na slnkom zaliate pláže havajského Oahu a nepostavila jej do cesty sexi surfera Luka Everetta. Sienna prvýkrát prenechá opraty svojmu srdcu. Vďaka Lukovmu bezstarostnému šarmu sa spontánne a veľmi „nesiennovsky“ rozhodne na všetko zabudnúť a predĺžiť si pobyt na Havaji ešte o dva týždne.


Slnko, more, Havaj... idylka. A presne do podobného dovolenkového prostredia sa hodí čítať aj táto kniha. Pretože je taká snová, dovolenková, ľahká.

Sienna je zanietená pre svoju prácu. Je rodenou organizátorkou. Pripravuje a dozerá na rôzne eventy. Jeden taký ju dostane až na Havaj. Tu, pomocou Luka, mladého surfera, zisťuje, že práca nie je v živote všetko. Že sa pre ňu neoplatí zodrieť. Že existuje niečo dôležitejšie. Láska. 

Kniha sa perfektne rozbieha. Pohltí vás hneď od prvej strany, čo je jej veľkým plusom. No po tom, ako Sienna ostáva na Havaji (berúc si dvojtýždňovú dovolenku), začína dej trochu stagnovať. Luke jej ukazuje možnosti života, pomáha jej prekonať strach z lietania, určiť si životné priority, prehodnotiť to, čo bolo doteraz... a zároveň jej dovolí nahliadnuť do jeho duše (i keď veľmi pomaly a po troške), ktorá mimochodom tiež nie je bez poškvrny a hyzdia ju jazvy minulosti.

Sienna a Luke sú si vzájomne oporou. Netrvá dlho a obaja sa do seba zamilujú až po uši - a tu to už začína byť sladké a lepkavé ako turecký med. Navyše je to doplnené o mnohé klišé a miestami príbeh vyznieva naivne. 
Po prečítaní polovice knihy som sa ako čitateľka začínala nudiť. Dej bol vysoko predvídateľný, čo mi až tak neprekáža (skôr som si už zvykla, že je to tak), no nebavila ma tá cesta ku šťastlivému koncu. Možno keby pani Redmerski redaktorka škrtla okolo 100 strán, mala by kniha ideálnu dĺžku a nestihla by až tak veľmi nudiť. Inak jej nemôžem vytknúť nič. Štýl písania má ľahký, jednoduchý, dobre čítajúci sa. Nuž, škoda toho zbytočného balastu a umelého naťahovania deja 😞

Moje hodnotenie: ★★

Žiadne komentáre: