Autor: Valeria Parrella
Vydavateľstvo: Inaque
Preklad: Ivana Dobrakovová
Počet strán: 136
Rok vydania: 2020
Encyklopédia ženy vychádzala na pokračovanie v šesťdesiatych rokoch a jasným a definitívnym spôsobom vysvetľovala všetko, čo by mala žena vedieť. Od výživy po šport, od pravidiel, ako byť bezchybnou paňou domu, až po zásady, ktoré vštepiť deťom. Chýbala (a doteraz chýba) jediná téma: šuška. Opomenutie, ktoré o mnohom svedčí, no Amanda – vážená univerzitná profesorka na katedre architektúry, päťdesiattriročná Neapolčanka, ktorá má toho veľa na srdci – sa to chystá hneď napraviť, porozprávať o nej od A po Z.
Nápad pridať resp. doplniť Encyklopédiu ženy o jednu z dôležitých tém kvitujem. Veď prečo by ženy mali mať len podrobný rozpis o tom, ako vyčistiť nevyčistiteľnú škvrnu zo šiat a pod.? Hrdinka románu Amanda sa rozhodla zmeniť to a k encyklopédii, ktorá vychádzala v Taliansku ešte v šesťdesiatych rokoch, dopísať poslednú, podľa nej tú najdôležitejšiu kapitolu. Kapitolu venujúcu sa samotnému jadru ženskosti, ktoré nás najviac odlišuje od mužov. A ako je spomenuté v anotácii, chcela/chystala sa o nej porozprávať od A po Z. Obávam sa však, že ostalo iba pri tom chcení resp. chystaní sa. Lebo popravde, táto kniha bola o všeličom inom, len nie o "šuške". No, aby som autorke nekrivdila. Bola o šuške, avšak o tej Amandinej. O tom, koľkých milencov (a s akými veľkými vtákmi) si do nej pustila. O tom, ako jej samotné šukanie robí radosť, pretože - citujem slová autorky:
Šuká sa kvôli šukaniu. Nič ďalšie sa od toho nedá očakávať ani žiadať, netreba sa okolo toho točiť, rozprávať o tom, stavať katedrály z významov.
Štýl písania autorke nemožno uprieť. Je príjemný, plynulý, hladký, učesaný. Avšak pri tom písaní jej akosi ušla hlavná myšlienka, základná pointa, o ktorej sa písať rozhodla. Autorka nám v knihe priniesla hrdinku, ktorá sa správala ako chlap. Chlap, ktorý si užíva sex a neangažuje do toho city. Nuž, zrejme nám autorka chcela ukázať, že aj žena dokáže byť ako muž. Byť chladná, vypočítavá - v oblasti sexu. Že žena v modernom svete môže mať bez hanby mnoho partnerov a necítiť sa pritom menejcenná alebo radodajná. Ale na čo to všetko? Žena nie je muž. Žena nemusí byť ako muž. Práve tá odlišnosť robí ženy ženami. Prečo by sme za každú cenu mali byť /správať sa/ ako muži? Veď žena si môže užívať, proti tomu nemám nič, len nech sa pri tom, pre pánajána!, nasilu nespráva ako muž 🙏
Amanda bola Amanda. V letku nám predstavila svoj bohatý sexuálny život, v ktorom jej išlo hlavne o to, ako urobiť dobre sebe (svojmu telu, alebo správne povedané svojej šuške) a na emócie sa zvysoka vykašľať. No popri tom, ako o všetkom hovorila na rovinu, čím sa snažila čitateľa ohúriť (pozrite, aká som emancipovaná), či pobúriť (pozrite aká som bezcitná a chladná) predsa len ukázala kúsok svojej ženskosti, kúsok citu (čo sa prejavilo, keď uvidela Francesca s jeho manželkou). Aj keď to bol iba taký malý záblesk, pomyslela som si, že nech sú ženy aké chcú, nech sa správajú ako chcú, aj tak nakoniec ostanú len ženami 😉
Škoda, že sa autorka nedržala témy. Radšej by som sa dozvedela niečo nové o našom pohlaví ako o žene, ktorá nám v podstate nepriniesla nič nové, iba zopakovala, čo už dávno vieme, a to že aj žena dokáže využívať mužov iba na ukojenie svojich fyzických potrieb.
Moje hodnotenie: ★★☆
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára