pondelok 10. septembra 2018

Halloweensky večierok

Originál: Halloween Party (1969)

Autor: Agatha Christie
 
Vydavateľstvo: Slovenský spisovateľ

Preklad: Diana Ghaniová

 
Počet strán: 216

Rok vydania: 2018



Počas príprav halloweenskeho večierka, na ktorých sa zúčastňuje aj známa spisovateľka Ariadne Oliverová, trinásťročná Joyce Reynoldsová vyhlási, že raz bola svedkom vraždy. Nikomu o tom nepovedala, lebo si vraj až neskôr uvedomila, že šlo naozaj o vraždu. Dievčaťu, ktoré má povesť chválenkárky, nikto neverí, a tak sa na protest rozhodne odísť. O pár hodín ju však nájdu v dome – utopenú v kadi s vodou a jablkami. Otrasená Ariadne Oliverová uvažuje, či Joyce predsa len nehovorila pravdu, a požiada o pomoc svojho priateľa Hercula Poirota...


Hercule Poirot rieši nezvyčajný prípad. Počas halloweenskeho večierku totiž zahynie trinásťročné dievča. Utopí sa v mise s vodou a jablkami. Píšem síce, že sa utopí, no pravdou je, že dieťa to neurobilo samo, ani sa mu to nestalo nešťastnou náhodou. Jednoducho ho niekto utopil úmyselne. Stalo sa to pre jej povahu? Alebo pre to, čo povedala pred večierkom? (Joyce bola malá klamárka. Rada zveličovala, rada si vymýšľala príbehy, ešte radšej si prikrášľovala zážitky. Často ani neboli jej. Iba o tom a onom počula niekoho rozprávať a už to vydávala za svoj vlastný príbeh. Túžila byť stredobodom pozornosti, chcela zaujať. Niektorí jej historkám uverili, iní nie. Mala málo kamarátov, práve pre svoju výstrednosť. Nedalo sa jej dôverovať.)

Ariadne Oliverová sa rozhodne požiadať o pomoc práve slávneho belgického detektíva. Poradil si už s oveľa zložitejšími prípadmi. Tento bude pre neho isto hračka. 

Hercule pomoc svojej priateľke rozhodne neodmietne a pustí sa do pátrania. Ako vždy, jeho sivé mozgové bunky pracujú naplno a postupne sa vďaka svojim odhaľovacím metódam dopracuje k pravde. 

Halloweensky večierok nie je prvá kniha, v ktorej máme možnosť sa stretnúť so spisovateľkou Ariadne - o ktorej sa hovorí ako o alter egu samotnej Agathy Christie (aj keď, čo ja viem, ja tam podobnosť nevidím... žeby aj Agatha milovala jablká? 😂). Ariadne píše detektívky a je úspešná. A ľudia ju majú radi. (V týchto bodoch to však súhlasí 😉) Má ju rád aj Poirot. Najmä pre jej ženskú intuíciu. Neraz mu prišla vhod.

Prípad sa na prvý pohľad javí ako zložitý, no nebol by to Hercule, keby ho nevyriešil. Ako čitateľku ma fascinovalo sledovať jeho myšlienkové pochody, i spôsob riešenia prípadu. A že som vraha neodhalila, svedčí o tom, že Agatha vykonštruovala vynikajúcu zápletku. Ale, povedzme si úprimne, kedy ju nevykonštruovala, všakže? 😉

Moje hodnotenie:

Žiadne komentáre: