Nechcem počuť tvoj plač

Názov knihy: Nechcem počuť tvoj plač (2017) 

Autor: Simona Rošková

Vydavateľstvo: Taktik

Počet strán: 224

Rok vydania: 2017

Soňa Bauerová sa po mnohých útrapách nevie dočkať chvíle, kedy bude dlho očakávaného syna držať v náručí. Po návrate z pôrodnice však lásku k novorodencovi vystrieda chlad, nezáujem a strach. Čerstvá mamička svoju úlohu nezvláda a za dramatických okolností skončí na psychiatrii. Desivá diagnóza, ktorá sa nad ňou vznáša ako prízrak, prudko zasiahne do jej rodiny. 

Dokonalá ilúzia o harmonickom manželstve spľasne vo chvíli, keď Miro Bauer vymení pokojný život za život na hrane. Kým si on šliape po šťastí, jeho švagriná Soňa si pomaly hľadá cestu k synovi, no vo vlastnom dome sa cíti ako väzeň. Napätú situáciu  ešte viac rozvíri príchod opatrovateľky, ktorá má svoje vlastné plány.

Bolo len otázkou času, kedy známa slovenská blogerka, recenzentka kníh, napíše niečo pod svojim vlastným menom. Lebo človek, ktorý prečíta tisícky kníh, by proste mal napísať aj niečo sám. Obzvlášť, keď to tak cíti. A Simonka to tak očividne cítila. Cítila, že medzi tým množstvom príbehov jej jeden stále akosi chýbal. A tak sa rozhodla napísať si ho sama. A dobre urobila 😊

Témou, ktorú si vybrala, rozhodne zaujala. Aj takú čitateľku ako som ja. Popôrodná depresia je vec, o ktorej sa veľa nehovorí, ostáva akoby niekde v pozadí. Iba vieme, že sa také niečo deje, ale nikto z nás to nerieši. Buď sa nás to netýka, alebo si nechceme pripustiť, že by sa niečo podobné mohlo stať i nám. Veď uznajte, ktorá matka tešiaca sa na svoje dieťatko by chcela zažívať pocity úzkosti, frustrácie, bezmocnosti, strachu, prípadnej agresie? Žiadna. Aspoň ja takú (a to vďakabohu) nepoznám. 

Soňa, hrdinka tohto príbehu, je žena, ktorá trpela na túto desivú diagnózu. Soňa, ktorá sa tešila z malého bábätka, z toho, že bude matkou, by nikdy nepovedala, že sa jej môže stať práve niečo také. Že bude mať zo svojho synčeka nervy na prasknutie a bude konať tak ako koná... 

Jej manžel Michal sa jej snaží byť po celý čas oporou, i keď mnohokrát je sám na vážkach, či je jeho milovaná v poriadku. Jeho správanie opísala autorka mimoriadne presvedčivo, pretože nielen muži (aj keď najmä oni) dokážu v niektorých vyhrotených či patových situáciách zaváhať a namiesto povzbudenia vám ešte viac naložiť. Tak to bolo i v Soninom prípade, keď sa ocitla na psychiatrii. Na jednej strane sa mu ale nemožno čudovať. Manželka s ním mohla viac komunikovať, možno by predišli tomu všetkému... a možno aj nie. Ťažko hodnotiť, ťažko vyvodzovať závery, ťažko súdiť. 

Paralelne s problémami v rodine Bauerovcov nám autorka prináša druhý príbeh - Michalovho brata Mira a jeho rodiny. Alebo skôr možno povedať: ich rodinných problémov. Musím sa priznať, hneď od začiatku som tušila, čo má Miro za ušami a trochu som nechápavo krútila hlavou nad tým, že jeho manželka to nevidela. Slepo mu dôverovala a viac-menej zatvárala pred pravdou oči. Nahovárala si veľa vecí - prichádzala k celkom iným záverom, napriek jasným signálom. Nuž, nie nadarmo sa hovorí, že pod lampou je najväčšia tma. Čo však riešili vám prezrádzať nebudem, aby ste neprišli o pôžitok z čítania.

Dej napokon ešte zamotala aj opatrovateľka, ktorá mala svoj skrytý plán - a musím podotknúť, že dosť zákerný. Akoby toho na rodinu Bauerovcov už nebolo dosť, osud im takto zasadil ďalšiu ranu... uff.

Musím podotknúť, že príbeh je prepracovaný do každého detailu. Každá veta v ňom má svoje miesto, svoj význam. Nič tam nechýba a už vôbec nič tam nie je naviac. Číta sa ľahko, Simonka má príjemný štýl. 

Určite odporúčam prečítať a to nie len ženám, ale i mužom. Pretože o tom, ako sa prejavuje popôrodná depresia by mal byť každý aspoň informovaný. 

Moje hodnotenie: ★★★★☆