Autor: Leila Slimani
Vydavateľstvo: Inaque
Preklad: Aňa Ostrihoňová
Počet strán: 160
Rok vydania: 2017
Keď sa Myriam, matka dvoch detí, rozhodne napriek nevôli svojho
manžela, vrátiť do práce v advokátskej kancelárii, začnú manželia hľadať
pestúnku. Po prísnom výbere zamestnajú Louise, ktorá si veľmi rýchlo
získa náklonnosť detí a stane sa z nej neodmysliteľná súčasť domácnosti. Postupne sa pasca vzájomnej závislosti zaklapne, až kým neskončí drámou.
Prostredníctvom priliehavého opisu mladého manželstva a fascinujúcej a
záhadnej postavy pestúnky sa nám odhaľuje dnešná doba so svojimi
predstavami o láske a výchove, nerovnocenných vzťahoch a peniazoch,
spoločenských a kultúrnych predsudkoch.
Celý príbeh - ktorý vlastne ani nie je celkom príbehom, pretože o dejovej línii sa tu dá iba ťažko hovoriť (pravdaže nejaká tu je, ale ide akoby do úzadia, tvorí skôr až druhoradú zložku novely; no verte, že nebudete mať ani potrebu ju hľadať) - je o tragédii, ktorá postihla jednu francúzsku rodinu.
Autorka to na čitateľa vybalila zhurta rovno na začiatku. Hneď v úvove nám opísala spomínanú tragédiu, a tak čitateľovi neostáva iné iba sa pýtať: Ako k tomu došlo? Ako sa to mohlo stať? Je niečo také vôbec možné? Samozrejme, tieto otázky sú dobrým základom na to, aby ste v čítaní pokračovali.
V ponurej atmosfére nám autorka predstavuje postavu typickej pestúnky Louise, ktorá dostáva miesto opatrovateľky dvoch malých detí dvoch workoholikov. Ako inak nazvať ľudí, ktorí dajú bokom svoju rodinu, deti a radšej pracujú od rána až do večera? Ako nazvať ľudí, ktorým viac záleží na prestíži, spoločneskom postavení, na dostatku peňazí ako na vlastných deťoch? Tie berú ako samozrejmosť - vďaka nim tvoria rodinu, niečo, čo je v spoločnosti potrebné zachovávať. Potomstvo, ktoré (možno) pôjde vo vašich šľapajách.
Pestúnka je novým členom rodiny. Chvíľu trvá, kým si k nej vytvoria manželia vzťah. A hoci ten vzťah je spočiatku skôr vlažný a odťažitý, neskôr už si Myriam a Paul nedokážu bez nej svoj život predstaviť. Nielenže sa stará o ich deti, ale aj o ich domácnosť. Upratuje, varí, hrá sa s deťmi, plánuje a pripravuje všetko na spoločenské posedenia, ktoré manželia usporadúvajú pre svojich rovnako prepracovaných priateľov. Pokiaľ ide o Louisin vzťah k deťom, ten sa rýchlo stáva návykový. A silnie z týždňa na týždeň...
Kniha je temná, tajomná, záhadná... trochu "psycho". Veľa skrýva pod povrchom a čitateľ musí čítať medzi riadkami. Nie každému tento štýl vyhovuje, pravdaže. Obzvlášť môže čitateľov zmiasť jej koniec. Pretože príbeh, ktorý končí katastrofou, nám vlastne nedá priamu odpoveď na to ako sa to stalo, alebo prečo k nej došlo. Autorka mnoho vecí necháva na fantázii svojich čitateľov.
Moje hodnotenie: ★★★
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára