štvrtok 20. marca 2008

Z histórie kníh (4. časť)

Najstaršia knižnica na svete

Pôvodná Alexandrijská knižnica vznikla okolo roku 295 pred naším letopočtom. Išlo o najväčšiu knižnicu staroveku, ktorá 250 rokov slúžila krajinám ležiacim na pobreží Stredozemného mora ako stredisko vedomostí. Pri nej bola založená kráľovská akadémia, pestovali sa tu filozofické a exaktné vedy, a najmä lekárstvo. Ptolemaios I. Sótér dal zriadiť v Alexandrii vedecký ústav - Múseion, predchodcu univerzít. Pracovalo v ňom mnoho učencov najrôznejších odborov a básnikov, pričom všetko zabezpečenie im poskytoval štát. V období najväčšieho rozkvetu mala knižnica 500 000 až 700 000 papyrusových zvitkov a prichádzali sem vynikajúci spisovatelia a učenci tohto obdobia, napr. Euklides, Archimedes a i.


Najväčšia knižnica na svete

Francúzska národná knižnica (Bibliothèque Nationale de France). Nachádza sa v štvrti Tolbiac vo východnej časti Paríža, na brehu Seiny. Jej počiatky sú späté s menami prvých francúzskych kráľov, ktorí si zakladali vlastné súkromné knižnice, kde zhromažďovali najvzácnejšie rukopisy svojej doby. Tieto vzácne zbierky bohužiaľ neprežili svojich panovníkov a po ich smrti boli rozpredané. Taký osud postihol i prvú známu kráľovskú knižnicu, ktorú založil v jednej z veží Louvru v roku 1368 kráľ Karol V. a ktorá obsahovala podľa zachovaného súpisu 917 zväzkov. Po smrti Karola V. a jeho syna Karola VI. bola zbierka predaná a muselo sa začať odznova. A tak za skutočného symbolického zakladateľa Národnej knižnice sa pokladá až Ľudovít XI. (vládol v rokoch 1461-1483), pretože od jeho vlády kontinuita Národnej knižnice nebola už nikdy narušená.
V súčasnosti Francúzsku národnú knižnicu tvoria štyri 21-poschodové veže tvaru otvorenej knihy (výška 100 m, šírka 14 m) so symbolickými názvami: Veža času, Veža práva, Veža čísel a Veža písmen. Stoja na štyroch svetových stranách a sú celé zo skla, za ktorým sa skrývajú v spodných poschodiach kancelárie a odborné pracoviská a vo vrchných 11 poschodiach kontajnery s knihami. Dopravný systém je plne automatizovaný.
Uprostred obdĺžnikového priestoru medzi štyrmi vežami je veľká záhrada plná borovíc, briez a dubov, okolo ktorej sú na dvoch poschodiach umiestnené priestory pre verejnosť: horné poschodie pre bežných čitateľov a návštevníkov, spodné pre vedcov a bádateľov. Nachádza sa v nej 10 000 000 kníh, z toho 150 000 vzácnych (medzi nimi napr. najstaršia kniha na svete - egyptský papyrus napísaný 2000 rokov pred naším letopočtom i prvá tlačená kniha - 42-riadková Biblia J. Guttenberga z roku 1455 ako jedna zo štyroch zachovaných kompletných výtlačkov). K dispozícii čitateľom je i 6800 zemepisných a geologických máp, 340000 mikrofiší (z toho 77000 dizertácií, ktoré sa vo Francúzsku mikrofišujú od roku 1986) a 10000 mikrofilmov. Študovne majú kapacitu 1697 miest. Označené sú písmenami A až J. V ambite na severnej strane budovy sú: čitáreň periodík (A - 51 miest/ viď obr. vľavo), audiovizuálna študovňa (B - 145 miest), študovňa vedy a techniky (C - 230 miest) a výstavné priestory s početnými expozíciami (do výstavných priestorov však jednodenná čitateľská karta neplatí). Južná strana je rôznorodejšia. Je tu: študovňa pre právo, ekonómiu a politiku (D - 309 miest), študovňa literatúry a umenia (E, F, G, H - 607 miest) - tento odbor tvoria 4 študovne: študovňa východných literatúr (jazyky a literatúra strednej a východnej Európy a Blízkeho a Stredného Východu), študovňa umenia (okrem umenia sú jej fondy zamerané na grécky a latinský jazyk a literatúru, jazyky a literatúru Ázie a jazyky a literatúru Afriky, indiánskej Ameriky a Oceánie), študovňa cudzojazyčnej literatúry (literárna teória a kritika, anglický jazyk a literatúra v angličtine, španielsky jazyk a literatúra v španielčine, portugalský jazyk a literatúra v portugalčine v hlavnej sále, nemecký jazyk a literatúra v nemčine, holandský jazyk a literatúra, škandinávske jazyky a literatúry, taliansky, rumunský a rétorománsky jazyk a literatúra, dejiny knihy a knihovníctvo v mezaníne), študovňa francúzskej literatúry (literatúra vo francúzštine, lingvistika, francúzsky jazyk), bibliografická študovňa (I - 56 miest) a študovňa pre filozofiu, dejiny a vedy o človeku (J - 297 miest). Čitateľ nájde v študovniach celkom 120000 publikácií a 750 titulov periodík. Ich fondy sú zamerané na jednotlivých autorov, ktorých diela prezentujú v úplnosti (aj keď patria do iných literárnych žánrov). Zahraničné diela sú podľa možností doplnené francúzskymi prekladmi.
Veľká pozornosť sa od samého začiatku venuje telesne postihnutým čitateľom. Do každej študovne možno vstúpiť i na vozíku. Každá študovňa zároveň disponuje zariadením umožňujúcim zle vidiacim čitateľom čítať tlačené dokumenty.
V študovni E sa nachádza i 6 kabín, kde okrem iného môže sprievodca nahlas čítať nevidiacemu čitateľovi. Zvukové knihy a knihy v Braillovom písme však Francúzska národná knižnica neposkytuje.
Francúzska národná knižnica má i vlastné kníhkupectvo, reštauráciu, dokonca i vlastnú strážnu službu z radov polície.


Najmenšia kniha na svete

V rovnomennom múzeu v Frankfurte nad Mohanom je možné si ako suvenír kúpiť najmenšiu knihu na svete s rozmermi 3,5 krát 3,5 milimetra. Viazaná je ručne do koženého prebalu zdobeného zlatými ornamentami, čím výrobca zachováva tradičné metódy kníhtlače. Miniatúrna publikácia obsahuje Otčenáš preložený do siedmich svetových jazykov - britskej i americkej angličtiny, nemčiny, francúzštiny, španielčiny, holandčiny a švédčiny. Ak by sa vám písmenka zdali príliš malé, čítanie uľahčí lupa, ktorá je priložená ku každej knižke.


Najväčšia kniha na svete

Kniha Michaela Hawleyho o himalájskom kráľovstve Bhután s rozmermi 1,52 x 2,13 metra a váhou 60 kilogramov je vôbec najväčšou publikovanou knihou na svete. Oficiálne to potvrdili zástupcovia Guinnessovej knihy rekordov.


Najstaršia kniha na svete

Je to egyptský papyrus napísaný 2000 rokov pred naším letopočtom a nachádza sa vo Francúzskej národnej knižnici.


Celosvetovo najväčší veľtrh kníh a elektronických médií


Frankfurtský knižný veľtrh (Frankfurter Buchmesse) sa koná každoročne v nemeckom Frankfurte nad Mohanom. Zvyčajne tu vystavuje vyše 100 krajín, pričom len tretina tlačiarenských výrobkov pochádza z Nemecka. Veľtrh trvá šesť dní. Vo Frankfurte sa konali významné knižné veľtrhy už v 15. storočí, v 17. storočí ich však prekonalo Lipsko.

Zdroj:

www.infolib.sk
http://194.160.178.68/snk/ki/0499/g1.html

Žiadne komentáre: